Otužovanie patrí medzi populárne metódy posilňovania zdravia, imunity a psychickej odolnosti. V posledných rokoch sa čoraz častejšie spomína aj jeho vplyv na nervový systém. Pri niektorých diagnózach však môže byť chladový stres nielen výzvou, ale aj rizikom. Jednou z nich je epilepsia. Ako spolu otužovanie a epilepsia súvisia a kedy je potrebná zvýšená opatrnosť?

Epilepsia a nervový systém

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie charakterizované zvýšenou dráždivosťou nervových buniek v mozgu. Záchvaty môžu byť vyvolané rôznymi spúšťačmi, medzi ktoré patria stres, nedostatok spánku, hormonálne výkyvy, hyperventilácia či náhle zmeny vnútorného prostredia organizmu. Práve niektoré z týchto faktorov sa objavujú aj pri otužovaní.

Ako pôsobí otužovanie na organizmus

Kontakt so studenou vodou vyvoláva silnú stresovú reakciu. Aktivuje sa sympatický nervový systém, zvyšuje sa hladina adrenalínu a noradrenalínu, mení sa dýchanie, krvný tlak a srdcová frekvencia. U zdravého človeka môže tento proces viesť k lepšej adaptácii na stres, no u človeka s epilepsiou môže v určitých prípadoch znížiť prah pre vznik záchvatu.

Možné riziká otužovania pri epilepsii

Najväčším rizikom je náhly chladový šok, najmä pri skokoch do studenej vody alebo pri ľadových kúpeľoch. Studená voda často spôsobí zrýchlené a plytké dýchanie – hyperventiláciu, ktorá je známym spúšťačom epileptických záchvatov, najmä pri absenciách a juvenilnej myoklonickej epilepsii.

Ďalším rizikom je záchvat vo vode, ktorý môže mať fatálne následky. Aj krátka strata vedomia v studenom prostredí predstavuje vysoké nebezpečenstvo utopenia alebo podchladenia.

Závislosť od typu epilepsie

Vzťah medzi otužovaním a epilepsiou je veľmi individuálny a závisí najmä od typu ochorenia:

• Pri fokálnej epilepsii môže mierne, postupné otužovanie u niektorých jedincov prebiehať bez komplikácií, no vždy s opatrnosťou.

• Pri generalizovaných tonicko-klonických záchvatoch je riziko výrazne vyššie a extrémne formy otužovania sa neodporúčajú.

• Absencie a epilepsia citlivá na hyperventiláciu si vyžadujú zvýšenú kontrolu dýchania a vyhýbanie sa studeným šokom.

• Pri reflexnej epilepsii vyvolanej chladom alebo vodou je otužovanie vo väčšine prípadov nevhodné.

Môže mať otužovanie aj pozitívny efekt?

Niektorí ľudia s dobre kompenzovanou epilepsiou uvádzajú zlepšenie psychickej pohody, spánku a zvládania stresu. Tieto benefity však nie sú dôkazom terapeutického účinku otužovania na epilepsiu. Otužovanie epilepsiu nelieči a nenahrádza liečbu.

Bezpečnostné odporúčania

Ak človek s epilepsiou zvažuje otužovanie, mal by dodržiavať tieto zásady:

• konzultovať zámer s neurológom,

• vyhýbať sa extrémnym formám (ľadové kúpele, zimné plávanie),

• začínať veľmi postupne (vlažná až mierne chladná sprcha),

• dbať na plynulé, pokojné dýchanie,

• nikdy neotužovať osamote, najmä vo vode,

• okamžite prerušiť otužovanie pri nepríjemných pocitoch.

Záver

Otužovanie a epilepsia majú spoločný menovateľ v nervovom systéme, no ich vzájomné prepojenie je citlivé a individuálne. Zatiaľ čo u niektorých ľudí môže mierna forma otužovania prebiehať bez problémov, u iných môže predstavovať významné riziko. Bezpečnosť, stabilita a kontrola záchvatov musia mať vždy prednosť pred výkonnostnými alebo adaptačnými cieľmi.