Archív kategorií: Dialkové plávanie

Rozhovory so zimnými plavcami – SPVZP sezóna 2025/2026 – Silvia Kukučková

Jedna z našich najmladších zimných plavkýň Silvia Kukučková – základný tábor- Otužilci a zimní plavci z Podhradského mora, Považská Bystrica / FB:  https://www.facebook.com/groups/1475211499308476/

 

Ako si sa začala vlastne otužovať?

K otužovaniu ma priviedol môj otec, ktorý už predtým otužoval.

Ako si sa dostala ku zimnému súťažnému plávaniu?

Zimné súťažné plávanie mi tiež navrhol môj tato keď videl, že mi studená voda nerobí problém. Po prvom preteku sa mi to zapáčilo a začala som chodiť na ďalšie preteky v zimnom plávaní

Keď som bola mladšia zykla som plávať súťažne v krytých bazénoch, ale teraz už nie.

 

Ako prebiehala príprava na prvý pretek?

Moja príprava spočíva v plávaní vo vnútornom bazéne a otužovaní vonku. Keď sa začne na jeseň ochladzovať chodím pravidelne do studenej vody, aby som si zvykala na studenšie podmienky.

V akej najnižšej teplote si už plávala? Vydržala by si aj nižšiu teplotu?

Najnižšia teplota vody v akej som plávala bola 1°C. Myslim, že by som zvládla aj nižšiu teplotu, ale záleží od vzdialenosti, ktorú by som plávala.

Mala si aj nejakú špeciálnu stravu pred a po preteku?

Nie, žiadnu špeciálnu stravu nemám, ale pred pred pretekom sa snažím nejesť nič mastné alebo tažké na žalúdok a naopak po preteku si zvyknem dať väčšiu porciu jedla.

Mal si aj podporu na brehu? Kto Ťa najviac podporuje a fandí Ti na brehu?

Áno, moji rodičia mi veľmi fandili a veľkú podporu som mala od členov nášho klubu a ostatných zimných plavcov.

Okrem pretekov na Slovenskom pohári v zimnom plávaní som plávala aj na významných zimných pretekoch a to na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta. 

Sisa s klubom – Slovenský pohár v yimnom plávaní – sezóna 2025/2026 Veľké Košariská

 

Dostavili sa aj nejaké úspechy na tejto špičkovej úrovni?

Áno dostavili sa aj nejaké úspechy. Na majstrovstvách Európy sa mi podarilo získať 5 medailí – dve zlaté, jedna strieborná, dve bronzové a z majstrovstiev sveta som si odniesla 4 medaily – jednu zlatú, jednu striebornú a dve bronzové.

Máš nejaký svoj veľký vzor?

Nepovedala by som, že mám jedného človeka, ktorého považujem za vzor, ale každý kto sa odváži plávať v ľadovej vode ma svojim spôsobom inšpiruje.

Odporúčala by si zimné plávanie svojim kamarátom? A ako by si im pomohol vliezť do studenej vody?

Určite by som otužovanie odporučila. Podľa mňa je najlepšie príliš nerozmýšľať nad tým, že je vonku zima a voda je studená, len proste do nej vojsť a správne dýchať.

Prezradila si, že venuješ aj diaľkovému plávaniu…

Diaľkovému plávaniu sa venujem približne dva roky. Začala som na preteku Oceanman v Taliansku na jazere Lago D’Orta, kde som plávala 1,5km a podarilo sa mi získať 2. miesto v kategórii juniorov. Pretekov Oceanman som sa zúčastnila ešte dvakrát, oboje bolo v Španielsku na pláži Costa Azahar. Tu som dva roky po sebe plávala 5km. Taktiež som sa zúčastnila plávania na jazere Lipno v Česku, kde som prvýkrát vyskúšala 8 km. Zvyčajne sa na takýchto pretekoch teplota vody pohybuje od 19-25 stupňov. Diaľkové plávanie ma baví rovnako ako zimné plávanie, je to však pre mňa veľmi náročné. Nikdy som nebola zvyknutá plávať také dlhé trate, ale postupne si na to zvykám a počet kilometrov stále navyšujem. Teplota vody nie je problém ale nájsť si správny rytmus podľa ktorého som schopná plávať celý čas je pre mňa dosť zložité. Podľa mňa môže človek začať plaváť v akomkoľvek veku, no keď začne už ako dieťa, je to pre neho podstatne jednoduchšie potom v dospelosti. Samozrejme, pre deti nie je ideálne plávať 10-20km bez prestávky, ale keď začnú s nízkym počtom kilometrov a budú to postupne navyšovať, vybudujú si dobrú kondíciu, silu a výdrž.

Sisa v strede - Oceanman Costa Azahar 2026 - štafeta 2.miesto
Sisa v strede – Oceanman Costa Azahar 2026 – štafeta 3x500m – 2.miesto

Ďakujeme za rozhovor a Sise prajeme veľa síl a úspechov 😊

OCEANMAN – COSTA AZAHAR 8.5.2026

OCEANMAN – COSTA AZAHAR 8.5.2026

Keď sa predstavy rozplynú v realite..

 

Tento ročník diaľkoplaveckej celosvetovej súťaže OCEANMAN SPAIN  – na pláži v COSTA AZAHAR / Playa Torreón (Benicassim) potrápil všetkých plavcov a to poriadne.

Súťažné plávanie sa konalo v oba víkendové dni – v sobotu 7.5.2026 sa konali priateľské štafetové plávania 3x500m a v nedeľu 8,5,2026 sa konali hlavné závody na 10k, 5km, 2km.

V štafetách ženy v teame „Slovak Ocean Womans“ získali 2. miesto v kategorií, k čomu im srdečne gratulujeme!

Počasie v sobotu sa javilo byť celkom priaznivé, avšak poobede sa začalo zmrákať a rozpršalo sa, čo so sebou prinieslo následne aj vlny a prúdy.

Hlavný závod v nedeľu na 10km, 5km a 2km sa začal presne podľa časového plánu, avšak za úplne dramatickejších podmienok, ako si plavci predstavovali a na aké podmienky sme v našej krajine zvyknutí.

Vietor a vysoké vlny už na pláži sťažovali vstup na trať – bolo sa treba odhodlane doslova prebojovať až na plávateľnú úroveň a nenechať sa odradiť.

Teplota vody sa pohybovala niečo cez 18 stupnňov, čo ešte stále umožňovalo plávanie v neoprene, avšak naši slovenskí zimní a diaľkoplavci sa tejto teploty nemali prečo obávať. Všetci túto teplotu prijali s pokorou a každý prekonal svoju stanovenú vzdialenosť.

Všetci naši plavci však úspešne doplávali do cieľa s výbornými výsledkami a plnom zdraví.

Výesledky si môžete prezrieť tu:

RESULTS OCEANMANSWIM

 

Všetkým plavcom srdečne gratulujeme a prajeme veľa ďaľších úspechov!

Za krásne spomienky na fotkách ďakujeme Romanovi Klinčúchovi z klubu Otužilci a zimní plavci z Podhradského mora, Považská Bystrica  :

Príchod plavcov:

Štart  štafety   3x500m:

 

Štart hlavný závod 10km:

Celé Lipno, púlka Lipna, štvrtka Lipna…

Lipno – diaľkoplavecký ultramaratón 

Celé Lipno – 33km

Polka LIpna – 16 km

Štvrtka Lipna – 8 km

Kde je víťaz každý…

 

20.6.2026 sa slovenskí zimní a diaľkoplavci zúčastnili ďaľšej vytrvalostnej výzvy na otvorenej vode – tentokrát sa odhodlali opätovne preplávať nádhernú, no nepredvídateľnú českú priehradu Lipno,  ktorá okrem krásneho zážitkového plávania ponúka aj rozmanitosť výhľadov a teploty vody.

Tento rok sa plávania zúčastnilo až 19 slovenských plavcov z celkového počtu 29, ako jeden z najpočetnejších ročníkov.

Plavci na trati 33 km začínali plávanie v skorých ranných hodinách okolo 4:45AM, kratšie trate sa začínali plávať až neskôr okoolo 9,00AM.

Trať ponúkala okrem krásnych výhľadov aj striedanie teploty vody – od priemernej cca 20 stupňov sa voda striedala nieco medzi 14 – 23 stupňov, čo dalo plavcom dosť zaberať.

Tohoto plávania sa zúčastnili iba skúsení plavci, celý pretek prebehol hladko bez problémov a všetci plavci doplávali do cieľa s úsmevom.

Výsledky plávania nájdete tu:

Výsledky – Cele Lipno

Katarina Hošeková 33 km 16:08
Zuzana Jusková 16 km 5:36
Ivana Lutterová 16 km 6:17
Ľubomír Frolo 16 km 5:41
Viliam Demčák 16 km 7:47
Silvia Kukučková 8 km 3:02
Eva Fleming 33 km 14:22
Roman Klinčúch 8 km 3:35
Dominika Rosinová 16 km 8:56
Jaroslav Laincz 4 km 1:15
Monika Lainczová 4 km 2:05
Karol Kukučka 8 km 3:34
Dezider Pék 33 km 13:24
Ondřej Pék 16 km 7:16
Andrea Lesková 4 km 2:05
Andrea Belanová 8 km 3:40
Lívia Tvarožková 4 km 1:34
Rastislav Tvarožek 4 km 1:26

Ponúkame krátky fotoreport:

 

Screenshot

Hydratácia pri vode 22 °C vs. 18 °C vs. 12 °C vs. 8 °C

Mnohí plavci predpokladajú, že čím je voda studenšia, tým menej potrebujú piť.

Na prvý pohľad to znie logicky.

Nepotíme sa tak výrazne.
Necítime horúčavu.
Nemáme suché ústa.

Lenže fyziológia funguje trochu inak.

Pri plávaní sa množstvo stratených tekutín nemení iba podľa teploty vody. Ovplyvňuje ho aj intenzita plávania, dĺžka výkonu, telesná stavba, oblečenie (neoprén alebo bez neoprénu), vietor, slnko a individuálna adaptácia.

Preto je dobré vedieť, čo možno očakávať pri rôznych teplotách.


Voda okolo 22 °C

Pre väčšinu plavcov ide o príjemnú teplotu.

Telo sa síce ochladzuje, ale už nemusí produkovať toľko tepla ako v studenej vode.

Na druhej strane sa často pláva rýchlejšie.

Vyšší výkon znamená:

  • vyššiu produkciu tepla
  • väčšie potenie
  • vyššiu spotrebu energie
  • väčšie straty tekutín

Mnohí diaľkoví plavci práve pri tejto teplote stratia najviac vody za hodinu.

Organizmus ešte nepotrebuje výrazne obmedzovať prekrvenie kože ani šetriť teplo, preto môže prebytočné teplo účinnejšie odvádzať potením.

Prakticky

Pri tréningoch nad 60–90 minút sa oplatí pravidelne piť.

Nestačí čakať na smäd.


Voda okolo 18 °C

Pre open water patrí medzi najčastejšie teploty.

Organizmus už musí výraznejšie udržiavať telesné teplo.

Potenie môže byť o niečo nižšie než pri 22 °C.

Objavuje sa však ďalší jav.

Po ponorení do studenej vody sa zúžia cievy na končatinách.

Viac krvi sa presunie do stredu tela.

Obličky to vyhodnotia ako nadbytok tekutín.

Začnú vytvárať viac moču.

Nejde o ochorenie ani poruchu. Ide o normálnu ochrannú reakciu organizmu na chlad.

Tento jav sa nazýva cold-induced diuresis.

Výsledok?

Plavec môže strácať tekutiny, aj keď sa výrazne nepotí.


Voda okolo 12 °C

Tu už organizmus rieši hlavne prežitie tepelnej rovnováhy.

Zvyšuje sa:

  • tvorba tepla
  • svalové napätie
  • energetický výdaj

Potenie býva menšie.

Celková strata tekutín však stále môže byť významná.

Pridáva sa:

  • diuréza
  • strata vody dýchaním
  • vysoká spotreba energie

Mnoho plavcov po výstupe z vody zistí, že vôbec nepili.

A pritom sú mierne dehydrovaní.

Vyššia spotreba energie znamená aj vyššiu tvorbu metabolického tepla, čo je jeden z mechanizmov obrany proti podchladeniu.


Voda okolo 8 °C

Tu už ide o úplne inú disciplínu.

Pri zimnom plávaní väčšina výkonov netrvá dlho.

Počas samotného pobytu vo vode preto nebýva potrebné prijímať tekutiny.

To však neznamená, že hydratácia nie je dôležitá.

Práve naopak.

Dôležité je:

  • prísť do vody dobre hydratovaný,
  • po výstupe tekutiny doplniť,
  • spolu s nimi doplniť aj sodík pri dlhších alebo náročnejších výkonoch.

Po intenzívnom chladovom podnete veľa plavcov nepociťuje smäd ani výraznú chuť piť. Práve preto je dobré mať nápoj pripravený ešte pred vstupom do vody, aby bolo doplnenie tekutín prirodzenou súčasťou regenerácie.

Po studenom plávaní navyše pokračuje zvýšené močenie ešte určitý čas.

Tekutiny preto treba dopĺňať aj po tréningu.


Porovnanie

Teplota vody Potenie Diuréza Riziko skrytej dehydratácie
22 °C vysoké nízka vysoké
18 °C stredné stredná vysoké
12 °C nižšie vysoká veľmi vysoké
8 °C nízke veľmi vysoká vysoké po výstupe

Najväčšou chybou je myslieť si:

Studená voda = netreba piť.

Práve v studenej vode človek najľahšie prehliadne, že tekutiny stráca.


Ako sa riadia skúsení diaľkoví plavci?

Elitní open water plavci neplánujú pitný režim podľa pocitu.

Plánujú ho podľa:

  • dĺžky plávania,
  • teploty vody,
  • intenzity výkonu,
  • predchádzajúcich skúseností,
  • vlastnej rýchlosti straty tekutín.

Smäd používajú len ako doplnkovú informáciu.

Nie ako hlavné rozhodovacie kritérium.


Záver

Teplota vody výrazne mení spôsob, akým telo hospodári s tekutinami.

V teplejšej vode dominuje potenie.

V studenej vode nastupuje presun tekutín do stredu tela a zvýšená tvorba moču.

Výsledok je však rovnaký.

Aj keď smäd necítiš, organizmus môže prísť o významné množstvo vody.

Dobrá hydratácia preto nezačína vo chvíli, keď sa napiješ.

Začína ešte pred vstupom do vody.


CTA

Najbližšie pôjdeš plávať?

Skús si zapísať:

  • teplotu vody,
  • dĺžku plávania,
  • koľko si vypil pred tréningom,
  • koľko po tréningu,
  • svoju hmotnosť pred a po plávaní.

Po niekoľkých tréningoch zistíš, že tvoje telo má vlastný hydratčný profil. A práve ten je oveľa presnejší než pocit smädu.

Čo hovorí výskum?

Odporúčania uvedené v tomto článku vychádzajú nielen z praktických skúseností diaľkových plavcov, ale aj zo súčasných poznatkov športovej fyziológie.

1. Medzinárodná spoločnosť pre športovú výživu (ISSN)

Stanovisko International Society of Sports Nutrition upozorňuje, že už relatívne malá strata telesnej vody môže negatívne ovplyvniť športový výkon, termoreguláciu aj kognitívne funkcie. Hydratáciu preto odporúča plánovať ešte pred začiatkom výkonu a prispôsobovať ju jeho dĺžke, intenzite aj podmienkam prostredia.

2. American College of Sports Medicine (ACSM)

Podľa odporúčaní ACSM je vhodné začínať športový výkon v stave dobrej hydratácie a počas dlhšie trvajúcej záťaže pravidelne dopĺňať tekutiny. Pocit smädu sám o sebe nemusí spoľahlivo odrážať aktuálny stav hydratácie.

3. Chladová diuréza

Fyziologické štúdie opisujú jav označovaný ako cold-induced diuresis. Pri ponorení do studenej vody dochádza k presunu krvi smerom do stredu tela, čo vedie k zvýšenej tvorbe moču. Aj preto môže organizmus strácať tekutiny aj v situáciách, keď je potenie menej výrazné.

Odborné zdroje

  1. Kerksick CM, Arent S, Schoenfeld BJ, et al. International Society of Sports Nutrition Position Stand: Nutrient Timing. Journal of the International Society of Sports Nutrition. 2017.
  2. Thomas DT, Erdman KA, Burke LM. Academy of Nutrition and Dietetics, Dietitians of Canada, and the American College of Sports Medicine: Nutrition and Athletic Performance. Medicine & Science in Sports & Exercise. 2016.
  3. Tipton MJ, Golden FS. A proposed decision-making guide for the search, rescue and resuscitation of submersion (head under) victims based on expert opinion. Resuscitation. 2011.

(Poznámka: článok obsahuje aj vysvetlenie fyziologických reakcií organizmu na ponorenie do studenej vody vrátane presunu krvi a následnej diurézy.)

Ako pijú kanáloví plavci? Čo sa môžeš naučiť z feeding systému pri plávaní La Manche

Ak sa pozrieš na fotografie alebo videá z plávania cez kanál La Manche, možno si všimneš jednu zvláštnosť.

Plavec sa na pár sekúnd zastaví pri sprievodnej lodi, dostane fľašu na lane, niekoľko sekúnd pije a okamžite pokračuje.

Žiadne dlhé prestávky.
Žiadne náhodné pitie.
Žiadne čakanie na smäd.

Pre diaľkových plavcov je hydratácia rovnako dôležitou súčasťou výkonu ako technika plávania alebo tempo.


Prečo kanáloví plavci nečakajú na smäd?

Pri plávaní La Manche môže byť športovec vo vode:

  • 8 hodín
  • 10 hodín
  • 14 hodín
  • niekedy aj viac než 18 hodín.

Počas celej tejto doby organizmus neustále stráca:

  • vodu potením,
  • vodu vydychovaním,
  • sodík,
  • energiu.

Ak by plavec čakal na pocit smädu, deficit tekutín by bol už príliš veľký a jeho výkon by začal klesať.

Preto sa pitie plánuje dopredu.


Čo je feeding systém?

Feeding systém je vopred pripravený plán dopĺňania:

  • tekutín,
  • sacharidov,
  • elektrolytov,
  • prípadne kofeínu v závere výkonu.

Nejde o improvizáciu.

Každý príjem je naplánovaný ešte pred štartom.

Skúsení plavci presne vedia:

  • čo budú piť,
  • koľko budú piť,
  • v akom poradí,
  • po akom čase.

Vo väčšine prípadov rozhoduje o podávaní nápojov podporný tím, nie samotný plavec.

Prečo práve každých 20–30 minút?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že interval 20–30 minút je náhodný. V skutočnosti ide o overenú stratégiu používanú pri vytrvalostných športoch.

Počas dlhého plávania organizmus neprichádza o tekutiny naraz, ale priebežne. Rovnako priebežne je preto vhodné dopĺňať vodu, elektrolyty aj energiu. Menšie dávky prijímané v pravidelných intervaloch žalúdok zvyčajne znáša lepšie ako veľké množstvo tekutín naraz, čím sa znižuje riziko pocitu plnosti, nevoľnosti alebo tráviacich ťažkostí počas výkonu.

Pravidelný interval má ešte jednu výhodu – plavec nemusí čakať na pocit smädu. Feeding sa riadi podľa času a plánu, nie podľa subjektívnych pocitov, ktoré pri dlhom výkone často zaostávajú za skutočnými potrebami organizmu.


Ako často pijú pri La Manche?

Presný interval je individuálny, ale najčastejšie sa používa:

  • každých 20 minút,
  • každých 30 minút.

Krátke zastavenie trvá približne 10–20 sekúnd.

Plavec:

  • dostane fľašu na lane,
  • vypije pripravené množstvo,
  • fľašu pustí späť,
  • pokračuje bez zbytočného oddychu.

Cieľom nie je uhasiť smäd.

Cieľom je zabrániť tomu, aby smäd vôbec vznikol.

Koľko tekutín vypijú pri jednom feedingu?

Vo väčšine prípadov ide približne o 150 až 250 ml tekutín počas jedného feedingu. Presné množstvo však nie je univerzálne – závisí od individuálnej potivosti, telesnej hmotnosti, intenzity plávania, teploty vody, počasia aj od toho, ako dobre plavec znáša príjem tekutín počas výkonu. Cieľom nie je vypiť čo najviac naraz, ale priebežne dopĺňať straty bez zbytočného zaťaženia žalúdka.


Čo býva vo fľaši?

Nie vždy ide iba o čistú vodu.

Najčastejšie obsahuje:

  • vodu,
  • elektrolytový nápoj,
  • maltodextrín alebo iný zdroj sacharidov,
  • glukózu alebo fruktózu podľa individuálnej tolerancie.

Počas veľmi dlhých výkonov sa obsah fliaš môže meniť podľa priebehu plávania.


Prečo pijú radšej menej a častejšie?

Ľudský žalúdok dokáže lepšie spracovať menšie dávky tekutín.

Veľký objem naraz môže spôsobiť:

  • pocit plnosti,
  • nevoľnosť,
  • spomalené vyprázdňovanie žalúdka,
  • nepríjemné grganie počas plávania.

Pravidelné malé dávky sú preto efektívnejšie než veľké množstvo tekutiny raz za hodinu.


Dá sa z toho niečo využiť pri bežnom tréningu?

Áno.

Aj keď neplávaš La Manche, princíp zostáva rovnaký.

Tréning do 60 minút

Stačí prísť dobre hydratovaný.

Po tréningu doplniť tekutiny.


Tréning 60–120 minút

Maj pripravenú fľašu pri bazéne alebo na brehu.

Pi pravidelne po menších dávkach.


Tréning nad 2 hodiny

Začni plánovať:

  • tekutiny,
  • sodík,
  • energiu.

Nie podľa smädu.

Podľa času.


Najväčšia chyba rekreačných plavcov

Veľa plavcov vypije:

  • nič počas tréningu,

a potom po doplávaní naraz:

  • liter vody.

Takýto prístup už nevráti organizmus do stavu, v ktorom mohol byť počas celej záťaže.

Hydratácia funguje najlepšie vtedy, keď straty priebežne dopĺňaš, nie keď ich doháňaš až na konci.


Praktický príklad feeding plánu pre 4-hodinové plávanie

Čas Čo doplniť
0:20 malé množstvo tekutín
0:40 tekutiny + sacharidy
1:00 tekutiny
1:20 tekutiny + elektrolyty
1:40 tekutiny + sacharidy
2:00 tekutiny
pokračovať každých 20–30 minút podľa plánu

Skutočné objemy a zloženie nápojov sa vždy prispôsobujú jednotlivcovi, podmienkam a intenzite plávania. Feeding plán sa preto testuje počas tréningov, nie až v deň dlhého výkonu.


Záver

Kanáloví plavci nepijú preto, že dostanú smäd.

Pijú preto, že vedia, čo sa deje v ich organizme ešte skôr, než sa smäd objaví.

Práve v tom spočíva rozdiel medzi náhodnou hydratáciou a stratégiou.

Nemusíš plávať La Manche, aby si z tohto prístupu profitoval. Už pri dlhších tréningoch ti jednoduchý plán – piť pravidelne, po menších dávkach a podľa času – pomôže udržať výkon, znížiť únavu a uľahčiť regeneráciu.


CTA

Pri ďalšom tréningu dlhšom ako 90 minút si neskús pripravovať len plavecké pomôcky. Priprav si aj jednoduchý feeding plán – stanov si, kedy budeš piť, čo budeš piť a koľko. Po niekoľkých tréningoch zistíš, že pravidelná hydratácia je rovnako trénovateľná ako technika plávania.

Hydratácia podľa dĺžky plávania

Praktický sprievodca od 30 minút až po 12 hodín

Nie každý tréning potrebuje iontový nápoj.
Rovnako však nie je rozumné absolvovať niekoľkohodinové plávanie iba s čistou vodou.

Hydratácia nie je o tom, koľko vypiješ počas prvých 30 minút.
Je to o tom, ako dlho dokážeš udržať stabilný objem krvi, výkon svalov a správnu funkciu nervového systému.

Pozrime sa na jednotlivé situácie.

Dôležité upozornenie

Uvedené množstvá tekutín, sodíka a sacharidov sú orientačné. Rýchlosť potenia sa môže medzi jednotlivými plavcami výrazne líšiť v závislosti od intenzity výkonu, teploty vody a vzduchu, telesnej hmotnosti, oblečenia aj individuálnej fyziológie.

Najpresnejší plán hydratácie si vytvoríš meraním vlastnej straty tekutín. Odváž sa pred tréningom a po ňom, započítaj množstvo vypitých tekutín a prípadné močenie. Získaný výsledok ti pomôže odhadnúť približnú rýchlosť potenia a prispôsobiť príjem tekutín konkrétnemu výkonu.


30 minút

Typický tréning

  • bazén
  • technika
  • ľahké tempo
  • krátke open water plávanie

Potrebuješ piť?

Vo väčšine prípadov nie.

Ak si prišiel na tréning normálne hydratovaný, telo zvládne takúto záťaž bez dopĺňania tekutín počas plávania.

Stačí napiť sa pred tréningom a po jeho skončení.

Čo odporúčam

  • 300–500 ml vody približne hodinu pred tréningom
  • po tréningu doplniť tekutiny podľa smädu

60 minút

Tu sa situácia začína meniť.

Počas hodinového tréningu môže plavec stratiť približne:

  • 300–900 ml tekutín

podľa intenzity a prostredia.

Ak ide o ľahký tréning, voda väčšinou postačuje.

Ak však ide o:

  • intervalový tréning
  • vysokú intenzitu
  • teplé prostredie

je vhodné počas tréningu vypiť približne:

200–500 ml tekutín.

Najlepšie po malých dúškoch.


2 hodiny

Dve hodiny predstavujú hranicu, kde už nestačí riešiť iba smäd.

Začína byť dôležité:

  • voda
  • sodík
  • energia

Počas dvoch hodín môže plavec stratiť:

  • 1 až 2 litre tekutín
  • 500 až 2000 mg sodíka (podľa intenzity potenia)

Odporúčanie

Počas plávania prijímať približne:

  • 400–800 ml tekutín za hodinu
  • 300–600 mg sodíka za hodinu
  • 30–60 g sacharidov za hodinu

4 hodiny

Tu už nehovoríme o obyčajnom tréningu.

Ide o:

  • maratóny
  • diaľkové preplavby
  • dlhé tréningy

Hydratácia sa stáva súčasťou stratégie výkonu.

Nestačí piť.

Treba piť pravidelne.

Odporúča sa:

  • každých 15–20 minút malé množstvo
  • približne 500–800 ml za hodinu
  • sodík podľa individuálnej potivosti
  • pravidelný príjem energie

Veľké jednorazové dávky často spôsobujú žalúdočné problémy.


8 hodín

V tejto fáze už rozhodujú detaily.

Najväčšie chyby bývajú:

  • piť príliš málo
  • piť iba vodu
  • čakať na smäd
  • zabudnúť na energiu

Počas takéhoto výkonu organizmus môže stratiť niekoľko litrov tekutín.

Hydratácia musí byť plánovaná ešte pred štartom.

Typický plán obsahuje:

  • 500–750 ml tekutín za hodinu
  • 500–1000 mg sodíka za hodinu
  • 60–90 g sacharidov za hodinu

Samozrejme individuálne podľa tréningu.


12 hodín

Dvanásťhodinové plávanie už nie je iba šport.

Je to logistický projekt.

Pri výkonoch dlhších ako približne 4–6 hodín už nestačí mať pripravený nápoj. Potrebný je celý občerstvovací (feeding) plán – čo budeš prijímať, v akom množstve a v akých intervaloch.

Každá chyba sa začne násobiť.

Po 6–8 hodinách už väčšina problémov nevzniká preto, že športovec nevládze.

Vznikajú preto, že:

  • je dehydrovaný
  • chýba sodík
  • chýba energia
  • objavia sa žalúdočné problémy
  • zlyhá plán občerstvenia

Skúsení diaľkoví plavci preto pripravujú občerstvovaciu stratégiu rovnako dôsledne ako samotný tréning.


Koľko teda piť?

Nie čo najviac.

Ani čo najmenej.

Cieľom nie je nahradiť každú kvapku potu.

Úplné nahradenie všetkých stratených tekutín počas výkonu nie je ani potrebné, ani vo väčšine prípadov vhodné. Príliš vysoký príjem tekutín môže viesť k pocitu plnosti, tráviacim ťažkostiam a pri dlhých výkonoch v extrémnych prípadoch aj k zriedkavej, ale nebezpečnej hyponatriémii.

To by bolo prakticky nemožné.

Moderné športové odporúčania sa zhodujú, že počas výkonu je vhodné obmedziť stratu telesnej hmotnosti približne na 2 %. Väčšia strata už často vedie k poklesu výkonnosti, zhoršeniu termoregulácie aj vyššiemu zaťaženiu srdcovo-cievneho systému.

Prakticky to znamená:

  • piť pravidelne
  • po menších dávkach
  • prispôsobiť množstvo vlastnej potivosti
  • počas dlhých výkonov dopĺňať aj sodík a energiu

Praktická tabuľka

Dĺžka plávania Tekutiny počas výkonu Sodík Sacharidy
30 min zvyčajne netreba nie nie
60 min 200–500 ml podľa podmienok väčšinou nie
2 hod 400–800 ml/h 300–600 mg/h 30–60 g/h
4 hod 500–800 ml/h 400–800 mg/h 60 g/h
8 hod 500–750 ml/h 500–1000 mg/h 60–90 g/h
12 hod individuálny plán individuálny plán individuálny plán

Najčastejšie chyby

❌ Čakám, kým dostanem smäd.

❌ Počas celého výkonu pijem iba čistú vodu.

❌ Naraz vypijem celý bidón.

❌ Nikdy som si neskúsil občerstvenie počas tréningu.

❌ Hydratáciu riešim až v deň pretekov.


Záver

Hydratácia nie je univerzálny recept.

To, čo funguje počas hodinového bazénového tréningu, môže byť pri štvor- alebo osemhodinovom plávaní úplne nedostatočné.

Najlepší plán nevzniká v deň pretekov. Vzniká počas tréningov, keď si postupne otestuješ množstvo tekutín, sodíka aj energie, ktoré tvoje telo zvláda bez tráviacich ťažkostí.

Odborná poznámka

Odporúčania uvedené v tomto článku vychádzajú zo súčasných poznatkov športovej fyziológie a výživy pre vytrvalostné športy. Optimálny pitný režim je však vždy individuálny a mal by vychádzať z vlastných tréningových skúseností, podmienok prostredia a miery potenia každého športovca.


CTA

V ďalšom článku sa pozrieme na jednu z najčastejších chýb vytrvalostných plavcov:

Je lepšie piť podľa smädu alebo podľa vopred pripraveného plánu?

Možno práve táto odpoveď rozhodne o tom, či si počas dlhého plávania udržíš výkon až do cieľa.

Voda nestačí. Kedy už potrebuješ sodík?

Mnohí plavci riešia hydratáciu veľmi jednoducho.

Pred tréningom si naplnia fľašu vodou a počas plávania občas vypijú pár dúškov.

Iní naopak siahajú po športových nápojoch pri každom tréningu, pretože veria, že bez elektrolytov sa výkon zhorší.

Pravda je niekde medzi.

Nie každý tréning vyžaduje elektrolyty. Ale existujú situácie, keď samotná voda už nestačí.

Rozhoduje fyziológia, nie marketing.


Čo vlastne strácame potom?

Pot nie je iba voda.

Obsahuje aj elektrolyty – minerály, ktoré umožňujú správnu činnosť nervov, svalov a hospodárenie tela s tekutinami.

Najviac sa v pote nachádza:

  • sodík
  • chlorid
  • menšie množstvo draslíka
  • horčík
  • vápnik

Najdôležitejší je však sodík.

Práve jeho koncentrácia rozhoduje o tom, ako dobre si telo dokáže udržať prijaté tekutiny.


Prečo nestačí vypiť veľa vody?

Predstav si, že počas niekoľkohodinového plávania stratíš veľké množstvo potu.

Ak budeš priebežne dopĺňať iba čistú vodu, môže sa stať, že:

  • zriediš koncentráciu sodíka v krvi,
  • voda sa nebude v tele udržiavať tak efektívne,
  • zvýši sa tvorba moču,
  • môže sa objaviť bolesť hlavy,
  • únava,
  • svalové kŕče,
  • pocit slabosti.

V extrémnych prípadoch môže vzniknúť aj hyponatriémia – stav, keď je koncentrácia sodíka v krvi príliš nízka.

Nie je spôsobená nedostatkom vody.

Naopak.

Vzniká jej nadmerným príjmom bez dostatočného doplnenia sodíka.

Pri vytrvalostných športoch ide o známu komplikáciu, ktorá môže byť nebezpečná.


Kedy voda úplne postačuje?

Vo väčšine bežných tréningov.

Ak plávaš:

  • približne do 60–90 minút,
  • v miernej intenzite,
  • nie je extrémne teplo,
  • tréning nie je súčasťou viacfázovej prípravy,

potom je obyčajná voda vo väčšine prípadov úplne dostatočná.

Organizmus si drobné straty sodíka bez problémov doplní z bežnej stravy.

Nie je potrebné kupovať športové nápoje po každom tréningu.


Kedy už začína byť sodík dôležitý?

Význam sodíka rastie najmä pri dlhšej záťaži.

Patria sem napríklad:

  • tréning dlhší ako približne 90–120 minút,
  • diaľkové plávanie,
  • maratóny,
  • etapové tréningy,
  • tréning vo veľmi teplej vode,
  • vysoká intenzita s výrazným potením,
  • situácie, keď medzi tréningami nie je dostatok času na regeneráciu.

Vtedy už nestačí riešiť iba množstvo vody.

Rovnako dôležité je aj to, čo voda obsahuje.


Každý plavec stráca iné množstvo sodíka

To je jedna z najzaujímavejších vecí.

Dvaja plavci môžu počas rovnakého tréningu stratiť podobné množstvo potu.

Napriek tomu môže jeden z nich stratiť dvojnásobok sodíka.

Prečo?

Koncentrácia sodíka v pote je veľmi individuálna.

Ovplyvňuje ju:

  • genetika,
  • adaptácia na teplo,
  • tréningová skúsenosť,
  • intenzita záťaže,
  • rýchlosť potenia.

Niektorým športovcom po zaschnutí potu zostávajú na oblečení alebo tvári výrazné biele kryštáliky soli.

Často patria medzi tzv. „slaných potičov“ a pri dlhých výkonoch môžu potrebovať vyšší príjem sodíka.


A čo svalové kŕče?

Dlhé roky sa tvrdilo, že za kŕče môže iba nedostatok horčíka.

Dnes vieme, že realita je podstatne zložitejšia.

Na vzniku kŕčov sa podieľa viac faktorov:

  • svalová únava,
  • nervovo-svalová regulácia,
  • intenzita výkonu,
  • hydratácia,
  • strata elektrolytov.

Samotný sodík nie je univerzálnym riešením.

Pri dlhých výkonoch však môže významne prispieť k udržaniu správnej funkcie svalov a hospodárenia s tekutinami.


Praktické odporúčanie

Ak ideš na hodinový tréning do bazéna, obyčajná voda je zvyčajne všetko, čo potrebuješ.

Ak sa však pripravuješ na:

  • diaľkové plávanie,
  • Ice Mile,
  • maratón,
  • niekoľkohodinový tréning,
  • alebo preteky v otvorenej vode,

opláca sa premýšľať nielen nad tým, koľko vypiješ, ale aj nad tým, koľko sodíka priebežne doplníš.

Hydratácia totiž nie je iba o vode.

Je o rovnováhe.


Záver

Najlepšia hydratácia nie je tá, ktorá obsahuje najviac marketingových nápisov.

Je to tá, ktorá zodpovedá dĺžke, intenzite a podmienkam tvojho tréningu.

Krátke tréningy zvládne organizmus väčšinou bez problémov s obyčajnou vodou.

S rastúcou dĺžkou výkonu však začína byť sodík čoraz dôležitejší.

Nie preto, že to tvrdia výrobcovia športových nápojov.

Pretože to tak funguje ľudská fyziológia.


Čo bude v ďalšom článku?

V ďalšej časti série sa pozrieme na praktickú otázku:

Koľko by mal plavec skutočne vypiť pred tréningom, počas neho a po doplávaní?

Ukážeme si jednoduché odporúčania, ktoré môže využiť rekreačný aj výkonnostný plavec.


Výzva na záver

Odfoť svoju fľašu na najbližšom tréningu.

Je v nej iba voda, alebo už používaš elektrolyty?

Napíš do komentára, pri akých tréningoch ich využívaš a či si na sebe spozoroval rozdiel.

Prečo smäd prichádza neskoro?

Prečo sa plavci často napijú až vtedy, keď už sú mierne dehydrovaní

Počas dlhšieho plávania sa väčšina plavcov riadi jednoduchým pravidlom:

„Napijem sa, keď budem smädný.“

Na prvý pohľad to znie logicky. Smäd predsa signalizuje, že telo potrebuje vodu.

Lenže pri plávaní tento mechanizmus často prichádza neskoro.

V momente, keď už smäd jasne cítiš, tvoje telo už zvyčajne prišlo o časť tekutín a začína reagovať na ich nedostatok.

Práve preto skúsení diaľkoví plavci nepijú podľa smädu.
Pijú podľa plánu.


Smäd nie je preventívny systém

Mnohí si myslia, že smäd vzniká okamžite po začiatku dehydratácie.

V skutočnosti je to obranný mechanizmus, ktorý sa aktivuje až vtedy, keď telo vyhodnotí, že hospodárenie s vodou sa začína zhoršovať.

Mozog neustále sleduje:

  • koncentráciu sodíka v krvi,
  • množstvo vody v organizme,
  • objem krvnej plazmy,
  • osmolalitu krvi.

Až keď tieto hodnoty prekročia určitú hranicu, aktivuje pocit smädu.

Inými slovami:

smäd je reakcia na vznikajúci problém, nie upozornenie pred ním.


Pri plávaní je tento problém ešte výraznejší

Vo väčšine športov človek cíti:

  • pot,
  • horúčavu,
  • lepkavú pokožku,
  • vyschnuté ústa.

Tieto signály podporujú pocit, že sa treba napiť.

Vo vode však veľká časť týchto podnetov zmizne.

Plavec:

  • necíti stekajúci pot,
  • voda ochladzuje pokožku,
  • telo nepôsobí prehrievane,
  • prostredie vytvára pocit komfortu.

Mozog preto dostáva menej informácií, že tekutiny postupne ubúdajú.

Výsledkom je, že smäd môže prísť neskôr ako pri behu alebo cyklistike, hoci strata tekutín môže byť veľmi podobná.


Voda dokáže oklamať mozog

Pobyt vo vode ovplyvňuje viacero receptorov na povrchu tela.

Hydrostatický tlak a ochladenie pokožky vytvárajú pocit, že organizmus je v rovnováhe.

Tento efekt je natoľko výrazný, že mnohí plavci po hodinovom tréningu povedia:

„Ani som nemal potrebu piť.“

To však neznamená, že tekutiny nestratili.

Znamená to iba to, že ich mozog nevyhodnotil ako dostatočne naliehavý problém.


Už malá dehydratácia ovplyvňuje výkon

Výskumy ukazujú, že strata približne 2 % telesnej hmotnosti vo forme tekutín môže znižovať fyzický aj mentálny výkon.

Objaviť sa môže:

  • vyššia tepová frekvencia,
  • horší prenos kyslíka,
  • rýchlejší pocit únavy,
  • pomalšie rozhodovanie,
  • horšia koordinácia,
  • vyššia náročnosť vnímania tempa.

Pri plávaní v otvorenej vode sa k tomu pridáva ešte orientácia, navigácia a práca s chladom.

Mozog tak musí zvládať viac úloh naraz.

Aj mierna dehydratácia preto môže mať väčší vplyv, než si väčšina plavcov uvedomuje.


Prečo skúsení plavci nepijú podľa pocitu

Na dlhých tréningoch alebo pretekoch sa nedá spoliehať na smäd.

Skúsení plavci si preto pripravujú pitný režim ešte pred štartom.

Berú do úvahy:

  • dĺžku plávania,
  • teplotu vody,
  • intenzitu výkonu,
  • možnosti občerstvenia,
  • individuálnu mieru potenia.

Ich cieľom nie je vypiť čo najviac.

Cieľom je nedovoliť, aby sa dehydratácia vôbec rozvinula.

To je zásadný rozdiel.


Praktické odporúčania

Ak plávaš približne hodinu, väčšinou postačí začať tréning dobre hydratovaný a po skončení tekutiny doplniť.

Ak však plávaš:

  • viac ako 60–90 minút,
  • vo vyššej intenzite,
  • vo veľmi studenej alebo naopak teplejšej vode,
  • počas dlhých open water tréningov,

je vhodné mať pitný plán pripravený ešte pred vstupom do vody.

Nepi preto až vtedy, keď pocítiš smäd.

V tej chvíli už telo často len dobieha vzniknutý deficit.


Smäd nie je nepriateľ. Len prichádza neskoro.

Smäd je dôležitý biologický mechanizmus.

Nie je však navrhnutý tak, aby optimalizoval športový výkon.

Jeho úlohou je chrániť organizmus pred výraznejšou dehydratáciou.

Ak chceš počas plávania podať stabilný výkon, potrebuješ myslieť o krok dopredu.

Hydratácia totiž nezačína prvým dúškom počas tréningu.

Začína ešte pred vstupom do vody.


Záver

Plávanie vytvára ilúziu, že telo tekutiny nestráca.

Pot sa z pokožky okamžite zmýva, voda ochladzuje organizmus a smäd sa ozýva neskôr než pri väčšine ostatných športov.

Práve preto patrí plánovaná hydratácia medzi návyky, ktoré odlišujú skúsených plavcov od tých, ktorí sa spoliehajú len na vlastný pocit.

Ak čakáš na smäd, je dosť možné, že už dobiehaš to, čo tvoje telo stratilo.


Čo bude v ďalšom článku?

Je voda počas plávania vždy najlepšou voľbou?

Pozrieme sa na to, kedy postačí čistá voda, kedy má zmysel siahnuť po iontovom nápoji a prečo pri dlhých tréningoch nerozhoduje len množstvo tekutín, ale aj obsah sodíka a ďalších elektrolytov.


Výzva pre čitateľov

Skús sa pri najbližšom tréningu zamyslieť:

Piješ preto, že si smädný, alebo preto, že máš pripravený plán?

Možno práve táto drobná zmena rozhodne o tom, ako sa budeš cítiť v druhej polovici plávania.

KOĽKO TEKUTÍN VLASTNE PLAVEC STRATÍ?

Prečo môžeš byť dehydratovaný, aj keď sa vo vode takmer vôbec nepotíš

Pri behu alebo cyklistike je to jednoduché. Oblečenie je mokré, pot steká po tvári a smäd sa ozýva pomerne rýchlo.

Pri plávaní je to úplne iné.

Celé telo je ponorené vo vode, pokožka je neustále mokrá a pocit potenia prakticky zmizne. To však neznamená, že tvoje telo tekutiny nestráca.

Práve naopak.

Mnoho plavcov prichádza po tréningu z vody s výraznou stratou tekutín, pričom si vôbec neuvedomujú, že sa dehydratovali.

Pozrime sa, odkiaľ tieto straty vlastne vznikajú.


1. Potenie vo vode existuje

Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že vo vode sa človek nepotí.

Realita je iná.

Ľudské telo produkuje teplo pri každom svalovom pohybe. Pri plávaní pracujú veľké svalové skupiny a metabolická produkcia tepla môže byť veľmi vysoká.

Aj keď okolitá voda odvádza časť tepla, potné žľazy zostávajú aktívne.

Rozdiel je iba v tom, že:

  • pot sa okamžite zmieša s vodou,
  • nesteká po tele,
  • nevytvára mokré oblečenie,
  • mozog ho prakticky nevníma.

Výskumy ukazujú, že pri intenzívnom plávaní môže byť potivosť približne 0,3 až 1,0 litra za hodinu, pričom závisí od:

  • intenzity tréningu,
  • teploty vody,
  • dĺžky plávania,
  • individuálnej potivosti športovca.

V teplejšej vode bývajú tieto straty ešte vyššie.


2. Dýchaním strácaš viac vody, než si myslíš

Každý výdych obsahuje vodnú paru.

Vzduch, ktorý vydychuješ, je:

  • teplý,
  • zvlhčený,
  • nasýtený vodou.

Pri pokojnom dýchaní tieto straty nie sú veľké.

Pri športovom výkone sa však ventilácia môže zvýšiť aj niekoľkonásobne.

To znamená, že počas hodinového tréningu:

  • vydýchneš tisíce litrov vzduchu,
  • spolu s nimi aj stovky mililitrov vody.

Pri dlhých open water pretekoch tak predstavuje dýchanie významnú časť celkovej straty tekutín.


3. Cold-induced diuresis – chlad spôsobuje častejšie močenie

Toto je jav, o ktorom veľa športovcov vôbec nevie.

Po ponorení do studenej vody sa cievy na povrchu tela stiahnu.

Krv sa presunie smerom k životne dôležitým orgánom.

Mozog tento stav vyhodnotí ako:

„V obehu je príliš veľa tekutiny.“

Obličky preto začnú vytvárať viac moču.

Tento jav sa nazýva cold-induced diuresis (chladom vyvolaná diuréza).

Výsledok?

Plavec môže počas tréningu alebo krátko po ňom:

  • močiť častejšie,
  • stratiť ďalšie stovky mililitrov vody,
  • a pritom vôbec necítiť smäd.

Čím je voda chladnejšia, tým býva tento efekt výraznejší, najmä u menej adaptovaných plavcov.


4. Prečo si dehydratáciu vo vode neuvedomujeme?

Na súši máme množstvo signálov:

  • spotené tričko,
  • kvapky potu,
  • lepivú pokožku,
  • prehrievanie.

Vo vode tieto signály zmiznú.

Navyše chlad:

  • tlmí pocit smädu,
  • znižuje subjektívny pocit prehrievania,
  • vytvára falošný dojem, že telo tekutiny nestráca.

Práve preto mnoho plavcov počas dvoj- alebo trojhodinového tréningu nevypije ani kvapku.

Až po vystúpení z vody sa objaví:

  • únava,
  • bolesť hlavy,
  • pokles výkonu,
  • spomalená regenerácia.

Často pritom nejde o nedostatok energie, ale o dehydratáciu.


5. Ako si to môžeš zmerať doma?

Najjednoduchší spôsob je veľmi presný.

Krok 1

Odváž sa tesne pred tréningom.

Najlepšie:

  • bez oblečenia,
  • po návšteve toalety.

Krok 2

Počas tréningu si zapisuj:

  • koľko si vypil,
  • prípadne koľko si močil.

Krok 3

Po tréningu sa opäť odváž.

Rozdiel predstavuje približnú stratu tekutín.

Príklad:

  • hmotnosť pred tréningom: 75,0 kg
  • po tréningu: 74,2 kg
  • počas tréningu vypité: 0,5 l

Celková strata tekutín je približne:

0,8 kg + 0,5 l = približne 1,3 litra.

Takéto jednoduché meranie ti veľmi rýchlo ukáže, ako reaguje tvoje telo pri rôznych podmienkach:

  • bazén,
  • jazero,
  • rieka,
  • more,
  • teplá alebo studená voda.

Po niekoľkých meraniach získaš vlastný profil hydratácie, ktorý je oveľa presnejší než univerzálne odporúčania.


Čo si z článku odniesť?

Plavec nestráca tekutiny iba potením.

Hydratáciu ovplyvňujú naraz viaceré mechanizmy:

  • potenie počas výkonu,
  • strata vody dýchaním,
  • cold-induced diuresis,
  • potlačený pocit smädu.

Práve ich kombinácia spôsobuje, že dehydratácia pri plávaní často vzniká nenápadne.

Ak chceš vedieť, koľko tekutín skutočne strácaš, nepotrebuješ laboratórium.

Stačí obyčajná váha.


Záver

Hydratácia pri plávaní nie je otázkou pocitu smädu. Je to otázka fyziológie. Tvoje telo stráca vodu aj vtedy, keď to necítiš. Čím lepšie poznáš vlastné straty tekutín, tým presnejšie môžeš plánovať pitný režim, znižovať únavu a podporiť regeneráciu po tréningu.


CTA

Odváž sa pred aj po najbližšom tréningu.

Možno zistíš, že počas hodiny vo vode stratíš viac tekutín, než by si čakal. Práve toto jednoduché meranie môže byť prvým krokom k lepšiemu výkonu aj rýchlejšej regenerácii.


Poznámka k sérii

Tento druhý článok logicky nadväzuje na úvodný článok „Prečo aj v 12 °C vode strácaš tekutiny“. Ďalším prirodzeným pokračovaním by mohol byť praktický článok „Koľko piť pred, počas a po plávaní?“, v ktorom už čitateľ dostane konkrétne odporúčania podľa dĺžky tréningu, teploty vody a typu plávania. Tento sled vytvára ucelenú vzdelávaciu sériu od vysvetlenia problému až po praktické riešenia.

ENVIRONMENT ADAPTATION FRAMEWORK™

Prečo výkon nezačína vo svaloch

Počas rokov práce s plavcami, otužilcami a športovcami som si všimol jednu opakujúcu sa chybu.

Ľudia sa snažia zlepšovať výkon priamo.

Viac tréningu.

Viac kilometrov.

Viac intenzity.

Viac úsilia.

A napriek tomu sa ich výkon v reálnych podmienkach často rozpadne.

Nie preto, že by boli slabí.

Nie preto, že by mali zlú techniku.

Ale preto, že sa snažia budovať výkon bez toho, aby najprv zvládli prostredie.

Práve preto vznikol model:

TEST

ADAPTÁCIA

KONTROLA

VÝKON

Environment Adaptation Framework™.

Model, ktorý vysvetľuje, prečo výkon nevzniká izolovane.

Vzniká ako výsledok úspešnej adaptácie na prostredie.

Najprv príde test

Každé prostredie vytvára určitý druh záťaže.

V otvorenej vode to môže byť:

  • chlad,
  • vlny,
  • navigácia,
  • neistota,
  • samota,
  • hromadný štart.

V triatlone:

  • prechod medzi disciplínami,
  • vysoký tep,
  • chaos na štarte,
  • zmena polohy tela.

V otužovaní:

  • prudký chladový stres,
  • cold shock response,
  • aktivácia sympatického nervového systému.

Telo sa vždy najskôr stretne s testom.

Nie s výkonom.

To je zásadný rozdiel.

Prostredie testuje systém

Väčšina športovcov si myslí, že ich testuje disciplína.

V skutočnosti ich testuje prostredie.

Otvorená voda netestuje iba techniku.

Testuje:

  • reguláciu dychu,
  • pozornosť,
  • rozhodovanie,
  • schopnosť zvládať neistotu.

Chlad netestuje iba toleranciu nízkej teploty.

Testuje:

  • nervový systém,
  • psychologickú stabilitu,
  • schopnosť zachovať pokoj.

Práve preto dvaja rovnako pripravení športovci môžu podať úplne odlišný výkon.

Adaptácia

Ak sa organizmus so stresorom stretáva opakovane, začne sa meniť.

Mozog sa učí.

Nervový systém sa učí.

Telo sa učí.

Tento proces nazývame adaptácia.

Nie je to jednorazová udalosť.

Je to séria malých zmien.

Počas adaptácie sa mení:

  • reakcia na chlad,
  • reakcia na stres,
  • reakcia na neistotu,
  • reakcia na únavu.

Zaujímavé je, že samotný stresor zostáva rovnaký.

Mení sa odpoveď organizmu.

Psychika nie je oddelená od výkonu

Tu vzniká jeden z najväčších omylov moderného športu.

Psychika sa často prezentuje ako samostatná disciplína.

Akoby existovala zvlášť:

  • technika,
  • kondícia,
  • psychika.

Realita je úplne iná.

Psychika nie je oddelená od výkonu.

Je súčasťou regulačného systému.

Keď sa objaví strach, mení sa dych.

Keď sa zmení dych, mení sa tep.

Keď sa zmení tep, mení sa technika.

Keď sa zmení technika, mení sa výkon.

Neexistuje hranica medzi hlavou a telom.

Existuje jeden systém.

Kontrola

Po dostatočnej adaptácii sa objaví ďalší stupeň.

Kontrola.

To je moment, keď stresor nezmizol.

Ale prestal vás ovládať.

Voda je stále studená.

Štart je stále chaotický.

Kanál je stále dlhý.

Prúdy sú stále silné.

Rozdiel je v tom, že organizmus dokáže fungovať bez paniky.

Práve toto je skutočný význam mentálnej odolnosti.

Nie absencia stresu.

Schopnosť zachovať funkčnosť počas stresu.

Výkon

Až teraz sa dostávame k výkonu.

Nie na začiatku.

Na konci procesu.

To je bod, ktorý si mnoho športovcov neuvedomuje.

Výkon nie je príčina.

Výkon je dôsledok.

Dôsledok úspešnej adaptácie.

Ak sa rozpadne regulácia, rozpadne sa výkon.

Ak sa rozpadne dych, rozpadne sa technika.

Ak sa rozpadne pozornosť, rozpadne sa rozhodovanie.

Preto nemožno budovať výkon oddelene od adaptácie.

Open Water ako príklad

Predstavme si dvoch plavcov.

Obaja majú rovnakú techniku.

Rovnakú kondíciu.

Rovnaké tempo.

Prvý plavec nikdy netrénoval otvorenú vodu.

Druhý absolvoval desiatky open water tréningov.

Na štarte pretekov nastane chaos.

Studená voda.

Kontakt s ostatnými.

Zhoršená viditeľnosť.

Kto podá lepší výkon?

Pravdepodobne nie ten fyzicky silnejší.

Ale ten lepšie adaptovaný.

Ice Mile ako príklad

Rovnaký princíp platí pri Ice Mile.

Niektorí ľudia sa snažia zvýšiť toleranciu chladu silou vôle.

To funguje len krátkodobo.

Dlhodobý úspech vzniká adaptáciou.

Nervový systém sa naučí:

  • regulovať dych,
  • regulovať pozornosť,
  • regulovať stres.

Výsledkom nie je menší chlad.

Výsledkom je vyššia kontrola.

La Manche ako príklad

Kanál je možno najlepším dôkazom fungovania celého modelu.

Počas niekoľkých hodín sa objaví:

  • neistota,
  • únava,
  • samota,
  • krízy,
  • pochybnosti.

Ak športovec neprešiel procesom adaptácie, stres postupne preberie kontrolu.

Ak adaptácia prebehla úspešne, vzniká priestor pre stabilný výkon.

Nie preto, že podmienky sú ľahšie.

Ale preto, že organizmus ich zvláda lepšie.

Nový pohľad na výkon

Environment Adaptation Framework™ mení základnú otázku.

Namiesto:

„Ako zvýšim výkon?“

sa pýta:

„Na čo sa potrebujem adaptovať, aby výkon mohol vzniknúť?“

Je to jednoduchá zmena.

Ale mení úplne všetko.

Záver

Väčšina ľudí sa snaží dostať od tréningu priamo k výkonu.

Preskočia najdôležitejšiu časť.

Adaptáciu.

Práve preto Environment Adaptation Framework™ stojí na štyroch krokoch:

TEST

ADAPTÁCIA

KONTROLA

VÝKON

Nie preto, že výkon nie je dôležitý.

Práve naopak.

Pretože výkon je vždy výsledkom toho, ako dobre sa dokážeme prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa pohybujeme.

A to platí rovnako pre open water plávanie, triatlon, otužovanie, Ice Mile aj La Manche.

Výkon totiž nezačína vo svaloch.

Začína v adaptácii.