Triatlon sa často opisuje veľmi jednoducho:
- plávanie,
- bicykel,
- beh.
Tri samostatné disciplíny.
Tri oddelené výkony.
Lenže realita organizmu funguje úplne inak.
Telo nerozlišuje:
- „teraz plávam“,
- „teraz bicyklujem“,
- „teraz bežím“.
Telo rieši jednu jedinú vec:
⇒ ako udržať stabilitu výkonu v meniacich sa podmienkach.
A práve preto sa veľká časť problémov v triatlone nezačína na bicykli ani v behu.
Začína už vo vode.
Najväčší omyl triatlonu
Mnohí športovci analyzujú triatlon takto:
| Disciplína | Hodnotenie |
|---|---|
| Plávanie | samostatný výkon |
| Bicykel | samostatný výkon |
| Beh | samostatný výkon |
Lenže organizmus funguje ako jeden prepojený systém.
To znamená:
⇒ problém z plávania sa prenesie na bicykel
⇒ problém z bicykla sa prenesie do behu
A čím horšie telo zvláda reguláciu stresu,
tým viac sa tento efekt násobí.
Čo je regulačná úloha organizmu
Keď športuješ v ideálnych podmienkach:
- stabilná teplota,
- pokoj,
- bez stresu,
- bez chladu,
organizmus funguje efektívne.
Ale triatlon veľmi často ide proti tomu.
Organizmus musí neustále regulovať:
- teplotu,
- dych,
- tep,
- svalové napätie,
- koordináciu,
- energetický výdaj,
- psychický stres.
A to všetko:
⇒ počas pohybu,
⇒ vo vysokej intenzite,
⇒ v nestabilnom prostredí.
Plávanie: začiatok reťazovej reakcie
Väčšina športovcov stále vníma plávanie ako:
- „najkratšiu časť triatlonu“
- alebo „nutné zlo pred bicyklom“.
Lenže práve plávanie nastavuje celý ďalší priebeh výkonu.
Ak telo nezvládne začiatok:
- dych sa zrýchli,
- tep vystrelí,
- stres stúpne,
- svaly sa stiahnu,
- technika sa rozpadne.
A organizmus ide do obranného režimu.
Chlad ako spúšťač domina
Tu sa dostávame k niečomu veľmi podceňovanému.
Chlad nie je len „nepríjemný pocit“.
Chlad je:
- environmentálny stresor,
- ktorý okamžite mení fungovanie organizmu.
Čo sa deje:
1. Vazokonstrikcia
Cievy sa zúžia.
Telo presúva krv:
- od periférie,
- k životne dôležitým orgánom.
2. Dych
Telo zrýchľuje ventiláciu.
Ak športovec nemá kontrolu:
⇒ vzniká hyperventilácia.
3. Nervový systém
Aktivuje sa stresová reakcia.
Výsledok:
- vyššie napätie,
- horšia koordinácia,
- vyšší energetický cost.
T1 nie je prestávka
Mnohí športovci vnímajú T1 len logisticky:
- vyzliecť neopren,
- obuť tretry,
- zobrať bicykel.
Lenže fyziologicky je T1 extrémne dôležitá.
Organizmus je stále:
- po strese,
- po chlade,
- po vazokonstrikcii,
- po vysokej aktivácii nervového systému.
A práve tu sa rozhoduje:
⇒ ako rýchlo sa telo dostane späť pod kontrolu.
Bicykel: skrytá strata výkonu
Keď telo nepríde z vody stabilizované:
- periféria ostáva chladná,
- svaly sú menej koordinované,
- organizmus spaľuje viac energie.
Výsledok?
Športovec často:
- nevie chytiť rytmus,
- tlačí výkon silou,
- alebo ide nad energetický limit.
A problém sa ďalej prenáša.
Beh: miesto, kde sa účet vyberá
Beh veľmi často neukáže:
- aktuálny problém.
Beh ukáže:
⇒ všetky problémy, ktoré si si niesol od štartu.
Ak organizmus:
- od začiatku bojoval so stresom,
- míňal energiu navyše,
- nezvládal reguláciu,
tak sa to skôr či neskôr prejaví:
- rozpadom techniky,
- vyšším HR,
- stratou rytmu,
- „ťažkými nohami“.
Nový mentálny model triatlonu
Toto je možno najdôležitejší posun.
Triatlon nie je:
- 3 samostatné športy.
Je to:
- jeden nepretržitý regulačný proces organizmu.
MODEL:
PROSTREDIE → REAKCIA ORGANIZMU → VÝKON
Nie:
DISCIPLÍNA → DISCIPLÍNA → DISCIPLÍNA
A práve preto začína byť dôležitá adaptácia
Moderný vytrvalostný šport začína chápať jednu vec:
Nestačí trénovať:
- svaly,
- wattáž,
- VO₂ max.
Treba trénovať aj:
- reguláciu stresu,
- kontrolu dychu,
- reakciu na prostredie,
- stabilitu výkonu v nepohode.
A práve tam sa začína prepájať:
- open water,
- triatlon,
- chladová adaptácia.
Nie ako extrém.
Ale ako súčasť moderného výkonového systému.
Záver
Možno si celý čas netrénoval nesprávne.
Možno si len trénoval:
- výkon v stabilite,
- ale nie výkon v realite.
A realita triatlonu je jednoduchá:
Podmienky sa menia.
Organizmus reaguje.
A výkon je výsledkom toho,
ako dobre túto reakciu dokážeš regulovať.