Prečo sa najdôležitejšie rozhodnutia nerobia počas najťažších minút

Každý diaľkový plavec pozná ten moment.

Zrazu sa niečo zmení.

Tempo sa zdá pomalšie.

Voda chladnejšia.

Cieľ vzdialenejší.

Dych ťažší.

Myšlienky negatívnejšie.

Objaví sa pocit, že niečo nie je v poriadku.

Mnohí športovci práve v tejto chvíli urobia zásadnú chybu.

Začnú si myslieť, že kríza znamená zlyhanie.

Že niečo pokazili.

Že nie sú dostatočne pripravení.

Že by mali skončiť.

Skúsení diaľkoví plavci však vedia jednu dôležitú vec.

Kríza nie je výnimočná udalosť.

Kríza je normálna súčasť dlhého výkonu.

Otázkou nie je, či príde.

Otázkou je, ako na ňu zareagujete.

Prečo krízy vznikajú

Počas dlhého plávania pracuje organizmus v prostredí, ktoré je neustále náročné.

Musí:

• produkovať energiu,
• udržiavať telesnú teplotu,
• regulovať dýchanie,
• koordinovať pohyb,
• spracovávať informácie z okolia.

Po hodinách záťaže sa začnú objavovať momenty, keď jeden alebo viac systémov prestane fungovať optimálne.

Práve vtedy vzniká kríza.

Nie ako dôkaz zlyhania.

Ako informácia, že organizmus potrebuje niečo upraviť.

Energetická kríza

Najznámejším typom je energetická kríza.

Objavuje sa najmä počas dlhých pretekov a preplavieb.

Typické príznaky:

• náhly pokles energie,
• pocit prázdnoty,
• strata tempa,
• problémy so sústredením,
• zvýšená podráždenosť.

Mnohí plavci si v tejto chvíli myslia:

„Koniec. Už nemám z čoho plávať.“

Často však nejde o skutočné vyčerpanie.

Môže ísť o kombináciu:

• poklesu glykogénu,
• nedostatočného príjmu energie,
• dehydratácie,
• únavy nervového systému.

Energetická kríza býva nepríjemná.

Ale vo väčšine prípadov nie je definitívna.

Psychická kríza

Niekedy sú svaly v poriadku.

Dych funguje.

Energia je dostatočná.

A napriek tomu príde silná chuť prestať.

Práve to je psychická kríza.

Typické myšlienky:

„Dnes to nemá význam.“

„Načo sa trápim?“

„Prečo som sem vôbec išiel?“

„Mám toho dosť.“

Psychická kríza často nevzniká z fyzického limitu.

Vzniká z dlhodobého stresu, monotónnosti a nahromadenej mentálnej únavy.

Mozog začne hľadať cestu von z nepríjemnej situácie.

Nie preto, že by ste nemohli pokračovať.

Ale preto, že pokračovanie nie je komfortné.

Rozhodovacia kríza

Existuje ešte jeden typ krízy, o ktorom sa hovorí menej.

Rozhodovacia kríza.

Počas dlhého plávania musíte neustále vyhodnocovať situáciu.

Tempo.

Smer.

Príjem energie.

Dýchanie.

Podmienky.

Po hodinách rozhodovania sa mozog unaví.

Objavuje sa neistota.

Začnete pochybovať o každom rozhodnutí.

Niektorí plavci v tomto stave:

• zbytočne menia tempo,
• zbytočne menia techniku,
• zbytočne menia plán.

Problémom nie je nedostatok informácií.

Problémom je únava rozhodovacieho systému.

Ako rozpoznať skutočný problém

Jednou z najdôležitejších zručností diaľkového plavca je schopnosť odlíšiť krízu od nebezpečenstva.

Kríza znamená:

• nepohodlie,
• pochybnosti,
• únavu,
• frustráciu.

Nebezpečenstvo znamená:

• dezorientáciu,
• stratu koordinácie,
• výrazné podchladenie,
• zdravotné komplikácie,
• zhoršujúci sa stav bez známok stabilizácie.

Tieto dve veci nie sú to isté.

Skúsení plavci sa učia nereagovať na každé nepohodlie ako na núdzovú situáciu.

Ako krízu prečkať

Prvá reakcia väčšiny ľudí je boj.

Bojujú s vodou.

Bojujú s únavou.

Bojujú sami so sebou.

Často je však účinnejšie urobiť opak.

Spomaliť.

Získať prehľad.

Pozorovať situáciu.

Položiť si jednoduché otázky:

Potrebujem energiu?

Potrebujem upraviť tempo?

Potrebujem stabilizovať dych?

Potrebujem len čas?

Veľká časť kríz sa vyrieši bez dramatických zásahov.

Stačí prestať panikáriť a dať organizmu priestor na adaptáciu.

Desaťminútové pravidlo

Mnohí skúsení ultrašportovci používajú jednoduché pravidlo.

Nikdy nerobia zásadné rozhodnutia uprostred krízy.

Ak sa objaví myšlienka:

„Končím.“

Počkajú.

Desať minút.

Niekedy pätnásť.

Niekedy dvadsať.

Počas tohto času:

• doplnia energiu,
• stabilizujú dych,
• upokoja tempo.

Veľmi často sa ukáže, že kríza bola len prechodný stav.

Nie objektívna realita.

Čo učia najťažšie momenty

Najväčšia hodnota diaľkového plávania nevzniká počas ľahkých kilometrov.

Vzniká počas kríz.

Práve v nich sa učíme:

• trpezlivosti,
• sebadôvere,
• regulácii stresu,
• práci s neistotou.

Každá zvládnutá kríza rozširuje hranice toho, čo považujeme za možné.

Nie preto, že by sme boli silnejší.

Ale preto, že sme pokojnejší.

Záver

Počas dlhého plávania sa krízy objavia takmer vždy.

Nie sú dôkazom slabosti.

Nie sú dôkazom nedostatočnej prípravy.

Nie sú dôvodom na paniku.

Sú prirodzenou súčasťou procesu adaptácie na záťaž.

Úspešní diaľkoví plavci sa nelíšia tým, že krízy nezažívajú.

Líšia sa tým, že ich dokážu správne interpretovať.

Pretože pri dlhých tratiach platí jednoduché pravidlo:

Kríza je informácia.

Nie rozsudok.