(a väčšina triatlonistov si to vôbec neuvedomuje)
Keď sa povie T1, väčšina triatlonistov rieši:
- rýchlosť vyzlečenia neoprenu,
- tretry,
- helmu,
- organizáciu depa.
Lenže T1 nie je len logistická zóna.
Je to:
⇒ fyziologický prechod organizmu z jedného stresového režimu do druhého.
A práve tu vzniká jeden z najviac podceňovaných problémov triatlonu.
Nie strata sekúnd.
Strata stability výkonu.
Väčšina športovcov si myslí, že problém skončil výstupom z vody
Lenže organizmus po plávaní ešte zďaleka nie je stabilizovaný.
Po open water úseku telo stále rieši:
- chlad,
- stres,
- vysokú aktiváciu nervového systému,
- zmenené dýchanie,
- vazokonstrikciu.
A presne v tomto stave máš:
- nasadnúť na bicykel,
- stabilizovať výkon,
- začať efektívne produkovať watty.
T1 nie je pauza. Je to pokračovanie stresu.
To je kritická vec, ktorú si veľa športovcov neuvedomuje.
Organizmus po výstupe z vody:
⇒ neprepne okamžite späť do normálu.
Naopak.
Často pokračuje:
- v obrannom režime,
- vo vysokej sympatickej aktivácii,
- v chaotickom dýchaní.
A to má obrovský dopad na ďalší výkon.
Chlad nekončí vo vode
Veľa športovcov podcení jednu vec:
Aj keď vyjdeš z vody,
organizmus stále funguje pod vplyvom chladu.
Prečo?
Lebo telo:
- má zúžené periférne cievy,
- snaží sa držať teplo v strede tela,
- ešte stále reguluje tepelný stres.
To znamená:
⇒ ruky sú menej citlivé
⇒ nohy sú menej pripravené na výkon
⇒ koordinácia je slabšia
A práve preto:
- zips nejde rozopnúť,
- pohyb je nekoordinovaný,
- športovec pôsobí „mimo rytmu“.
To nie je len nervozita.
To je fyziológia.
T1 odhaľuje skutočný stav regulácie
Niektorí športovci vyjdú z vody a:
- do pár minút sú stabilní,
- dych sa upokojí,
- výkon na bicykli naskočí prirodzene.
Iní:
- tlačia výkon silou,
- nevedia sa „chytiť“,
- prvé kilometre bicykla len prežívajú.
Rozdiel často nie je:
⇒ vo forme.
Rozdiel je:
⇒ v schopnosti organizmu zregulovať stres po plávaní.
Prvé minúty na bicykli sú kritické
Veľa triatlonistov urobí po T1 jednu chybu:
⇒ okamžite chcú „naháňať stratený čas“.
Lenže organizmus ešte nemusí byť pripravený produkovať efektívny výkon.
Čo sa deje:
- dych je stále nestabilný,
- svaly nie sú plne prekrvené,
- nervový systém je preťažený,
- koordinácia šliapania nie je optimálna.
A športovec začne:
- tlačiť watty,
- zvyšovať intenzitu,
- spaľovať energiu neefektívne.
To je miesto,
kde sa často začína rozpad celého preteku.
Chlad + stres = vyšší energetický cost
Keď organizmus bojuje:
- s termoreguláciou,
- s dychom,
- s napätím,
tak spotrebúva energiu aj mimo samotného výkonu.
To znamená:
Na rovnaké tempo:
⇒ potrebuje viac energie.
A to je problém,
ktorý sa často prejaví až neskôr:
- na bicykli,
- alebo v behu.
T1 je biologický most
Toto je nový mentálny model.
T1 nie je:
❌ technická prestávka
T1 je:
✔ regulačný prechod organizmu
V tej chvíli telo musí:
- stabilizovať dych,
- obnoviť koordináciu,
- zmeniť pohybový vzor,
- začať efektívne produkovať výkon na bicykli,
- pokračovať v termoregulácii.
A všetko:
⇒ pod stresom.
Preto nestačí len trénovať disciplíny
Moderný triatlon začína ukazovať,
že nestačí:
- len plávať,
- len bicyklovať,
- len behať.
Treba trénovať:
- prechody,
- reguláciu,
- reakciu organizmu,
- stabilitu výkonu v meniacich sa podmienkach.
A práve preto začína byť zaujímavá:
- open water adaptácia,
- práca s chladom,
- kontrola dychu,
- environmentálny stres.
Nie ako extrém.
Ale ako súčasť výkonu.
Najväčší omyl hobby triatlonu
Veľa športovcov stále vníma T1 len cez:
- sekundy,
- techniku depa,
- rýchlosť prezutia.
Lenže často:
⇒ nestrácajú sekundy.
Strácajú:
- stabilitu organizmu,
- energetickú efektivitu,
- kontrolu nad výkonom.
A to je omnoho drahšie.
Záver
T1 nie je miesto,
kde sa len prezliekaš.
Je to miesto,
kde organizmus ukáže:
⇒ či zvládol chaos vody
⇒ alebo si ho nesie ďalej na bicykel
A práve tam sa veľmi často rozhoduje,
či budeš:
- pokračovať vo výkone,
- alebo celý zvyšok preteku len manažovať rozpad systému.