Mnohí plavci predpokladajú, že čím je voda studenšia, tým menej potrebujú piť.

Na prvý pohľad to znie logicky.

Nepotíme sa tak výrazne.
Necítime horúčavu.
Nemáme suché ústa.

Lenže fyziológia funguje trochu inak.

Pri plávaní sa množstvo stratených tekutín nemení iba podľa teploty vody. Ovplyvňuje ho aj intenzita plávania, dĺžka výkonu, telesná stavba, oblečenie (neoprén alebo bez neoprénu), vietor, slnko a individuálna adaptácia.

Preto je dobré vedieť, čo možno očakávať pri rôznych teplotách.

Voda okolo 22 °C

Pre väčšinu plavcov ide o príjemnú teplotu.

Telo sa síce ochladzuje, ale už nemusí produkovať toľko tepla ako v studenej vode.

Na druhej strane sa často pláva rýchlejšie.

Vyšší výkon znamená:

• vyššiu produkciu tepla
• väčšie potenie
• vyššiu spotrebu energie
• väčšie straty tekutín

Mnohí diaľkoví plavci práve pri tejto teplote stratia najviac vody za hodinu.

Prakticky

Pri tréningoch nad 60–90 minút sa oplatí pravidelne piť.

Nestačí čakať na smäd.

Voda okolo 18 °C

Pre open water patrí medzi najčastejšie teploty.

Organizmus už musí výraznejšie udržiavať telesné teplo.

Potenie môže byť o niečo nižšie než pri 22 °C.

Objavuje sa však ďalší jav.

Po ponorení do studenej vody sa zúžia cievy na končatinách.

Viac krvi sa presunie do stredu tela.

Obličky to vyhodnotia ako nadbytok tekutín.

Začnú vytvárať viac moču.

Tento jav sa nazýva cold-induced diuresis.

Výsledok?

Plavec môže strácať tekutiny, aj keď sa výrazne nepotí.

Voda okolo 12 °C

Tu už organizmus rieši hlavne prežitie tepelnej rovnováhy.

Zvyšuje sa:

• tvorba tepla
• svalové napätie
• energetický výdaj

Potenie býva menšie.

Celková strata tekutín však stále môže byť významná.

Pridáva sa:

• diuréza
• strata vody dýchaním
• vysoká spotreba energie

Mnoho plavcov po výstupe z vody zistí, že vôbec nepili.

A pritom sú mierne dehydrovaní.

Voda okolo 8 °C

Tu už ide o úplne inú disciplínu.

Pri zimnom plávaní väčšina výkonov netrvá dlho.

Počas samotného pobytu vo vode preto nebýva potrebné prijímať tekutiny.

To však neznamená, že hydratácia nie je dôležitá.

Práve naopak.

Dôležité je:

• prísť do vody dobre hydratovaný,
• po výstupe tekutiny doplniť,
• spolu s nimi doplniť aj sodík pri dlhších alebo náročnejších výkonoch.

Po studenom plávaní navyše pokračuje zvýšené močenie ešte určitý čas.

Tekutiny preto treba dopĺňať aj po tréningu.

Porovnanie

Teplota vody	Potenie	Diuréza	Riziko skrytej dehydratácie
22 °C	vysoké	nízka	vysoké
18 °C	stredné	stredná	vysoké
12 °C	nižšie	vysoká	veľmi vysoké
8 °C	nízke	veľmi vysoká	vysoké po výstupe

Najväčšou chybou je myslieť si:

Studená voda = netreba piť.

Práve v studenej vode človek najľahšie prehliadne, že tekutiny stráca.

Ako sa riadia skúsení diaľkoví plavci?

Elitní open water plavci neplánujú pitný režim podľa pocitu.

Plánujú ho podľa:

• dĺžky plávania,
• teploty vody,
• intenzity výkonu,
• predchádzajúcich skúseností,
• vlastnej rýchlosti straty tekutín.

Smäd používajú len ako doplnkovú informáciu.

Nie ako hlavné rozhodovacie kritérium.

Záver

Teplota vody výrazne mení spôsob, akým telo hospodári s tekutinami.

V teplejšej vode dominuje potenie.

V studenej vode nastupuje presun tekutín do stredu tela a zvýšená tvorba moču.

Výsledok je však rovnaký.

Aj keď smäd necítiš, organizmus môže prísť o významné množstvo vody.

Dobrá hydratácia preto nezačína vo chvíli, keď sa napiješ.

Začína ešte pred vstupom do vody.

CTA

Najbližšie pôjdeš plávať?

Skús si zapísať:

• teplotu vody,
• dĺžku plávania,
• koľko si vypil pred tréningom,
• koľko po tréningu,
• svoju hmotnosť pred a po plávaní.

Po niekoľkých tréningoch zistíš, že tvoje telo má vlastný hydratčný profil. A práve ten je oveľa presnejší než pocit smädu.