Kanál nevyhráva najsilnejší plavec. Kanál dokončí plavec, ktorý dokáže zostať pokojný najdlhšie.

Keď ľudia počujú slová „preplávať La Manche“, väčšinou si predstavia fyzický výkon.

Desiatky kilometrov.

Hodiny vo vode.

Chlad.

Prúdy.

Vlny.

A samozrejme silné ramená.

Je to pochopiteľné.

Na prvý pohľad totiž vyzerá La Manche ako fyzická disciplína.

Čím viac však človek spozná svet diaľkového plávania, tým jasnejšie vidí jednu vec.

Kanál sa nepláva ramenami.

Kanál sa pláva hlavou.

Dlhá príprava nezačína vo vode

Príprava na La Manche trvá mesiace, často roky.

Väčšina ľudí si pod tým predstaví:

• kilometre v bazéne,
• open water tréningy,
• silový tréning,
• výživu.

To všetko je dôležité.

Existuje však ešte jedna forma prípravy.

Mentálna.

Každý tréning v nepríjemných podmienkach.

Každá zvládnutá kríza.

Každý deň, keď sa vám nechce a napriek tomu idete do vody.

Práve tieto skúsenosti budujú schopnosť pokračovať aj vtedy, keď komfort zmizne.

A na kanáli komfort zmizne veľmi skoro.

Najväčší súper je neistota

Väčšina športov má jasný cieľ.

Vidíte štadión.

Vidíte cieľovú pásku.

Vidíte koniec.

La Manche funguje inak.

Po niekoľkých hodinách plávania nemusíte mať pocit, že sa niekam približujete.

Niekedy dokonca vyzerá breh rovnako vzdialený ako pred hodinou.

Prúdy vás môžu odnášať.

Počasie sa môže meniť.

Tempo môže kolísať.

A práve v tom spočíva jedna z najväčších psychologických výziev.

Neistota.

Mozog miluje predvídateľnosť.

Kanál mu ju odmieta poskytnúť.

Keď čas prestane fungovať

V bežnom živote používame čas ako orientačný bod.

Päť minút.

Pol hodina.

Dve hodiny.

Pri plávaní kanála však čas postupne stráca význam.

Po niekoľkých hodinách môže byť veľmi ťažké odhadnúť, koľko času vlastne uplynulo.

Minúty sa vlečú.

Niekedy sa hodiny zdajú nekonečné.

Inokedy miznú prekvapivo rýchlo.

Mnohí úspešní plavci preto prestávajú sledovať čas.

Neplávajú hodiny.

Plávajú úseky.

Od občerstvenia k občerstveniu.

Od jednej malej úlohy k druhej.

Práca s časom

Jednou z najväčších chýb je neustále počítať.

Koľko kilometrov zostáva.

Koľko hodín zostáva.

Koľko energie zostáva.

Takýto prístup vytvára obrovskú psychickú záťaž.

Skúsení plavci používajú jednoduchšiu stratégiu.

Riešia iba to, čo je aktuálne.

Ďalších tridsať minút.

Ďalšie občerstvenie.

Ďalší orientačný bod.

Ďalšiu sériu záberov.

Takto sa z obrovskej výzvy stáva séria zvládnuteľných krokov.

Kríza nie je otázka „či“

Počas preplavby La Manche je takmer isté, že príde kríza.

Možno jedna.

Možno niekoľko.

Otázkou nie je, či sa objaví.

Otázkou je, ako ju budete interpretovať.

Mnohí športovci robia chybu, že krízu považujú za dôkaz neúspechu.

Skúsení diaľkoví plavci ju považujú za normálnu súčasť procesu.

Príde.

Zostane.

Odíde.

Presne tak ako vlny.

Kríza zvyčajne nehovorí pravdu

Počas dlhého výkonu sa objavujú myšlienky:

„Nemám na to.“

„Dnes to nedám.“

„Už nevládzem.“

„Nemá to význam.“

Zaujímavé je, že tieto myšlienky sa často objavia dávno pred skutočným limitom.

Nejde o objektívne hodnotenie situácie.

Ide o pokus mozgu znížiť záťaž.

Mozog nechce preplávať kanál.

Mozog chce prežiť.

A preto bude opakovane navrhovať jednoduchšie riešenia.

Spomaliť.

Oddýchnuť si.

Skončiť.

Práve preto je dôležité nerozhodovať sa počas najťažších momentov.

Samota na kanáli

Existuje ešte jeden aspekt, o ktorom sa hovorí menej.

Samota.

Aj keď vás sprevádza podporná loď, väčšinu času ste vo vode sami.

Sami s rytmom.

Sami s dychom.

Sami s myšlienkami.

Po určitom čase sa prestávate zaoberať svetom okolo.

Zostáva len pohyb.

Niektorých ľudí táto samota desí.

Iní v nej nachádzajú zvláštny pokoj.

Práve tu sa ukazuje kvalita vnútorného dialógu.

Kanál ako test regulácie

Mnohí ľudia si myslia, že úspech na La Manche závisí od motivácie.

Motivácia je dôležitá.

Nestačí.

Po niekoľkých hodinách vo vode motivácia prichádza a odchádza.

To, čo zostáva, je regulácia.

Schopnosť:

• pracovať s dychom,
• pracovať s pozornosťou,
• pracovať s emóciami,
• pracovať s neistotou.

Čím lepšie tieto schopnosti ovládate, tým väčšia je šanca, že zvládnete dlhé hodiny vo vode.

Čo učí La Manche

Kanál učí jednu veľmi zvláštnu lekciu.

Nie všetko sa dá kontrolovať.

Nemôžete ovládať prúdy.

Nemôžete ovládať počasie.

Nemôžete ovládať teplotu vody.

Nemôžete ovládať každý pocit, ktorý sa objaví.

Môžete však ovládať svoju reakciu.

A práve v tom spočíva rozdiel medzi utrpením a výkonom.

Záver

Na prvý pohľad vyzerá La Manche ako fyzická výzva.

V skutočnosti ide o jednu z najväčších psychologických skúšok vo vytrvalostnom športe.

Nejde len o kilometre.

Nejde len o ramená.

Nejde len o kondíciu.

Ide o schopnosť zostať pokojný v prostredí, ktoré je neisté, nekomfortné a nepredvídateľné.

Práve preto kanál často nedokončí najtalentovanejší plavec.

Ani najsilnejší plavec.

Ani najrýchlejší plavec.

Kanál dokončí ten, kto dokáže najdlhšie zostať pokojný, keď všetko ostatné nabáda k opaku.

Pretože La Manche sa nepláva ramenami.

La Manche sa pláva hlavou.