(a prečo problém často nezačína v nohách)
Pozná to veľa triatlonistov.
Vyjdeš z vody.
Sadneš na bicykel.
Ale nohy jednoducho nejdú.
Nie sú:
- svieže,
- rytmické,
- plynulé.
Máš pocit:
- akoby boli „mŕtve“,
- ťažké,
- mimo rytmu.
A väčšina športovcov si okamžite myslí:
„slabé nohy“
Lenže problém veľmi často nezačína v nohách.
Začína:
⇒ o 15–20 minút skôr vo vode.
Nohy sú často len dôsledok
Telo nefunguje po disciplínach.
Neexistuje:
- „plavecké telo“,
- „cyklistické telo“,
- „bežecké telo“.
Existuje:
⇒ jeden organizmus,
ktorý sa snaží stabilizovať výkon.
A ak sa destabilizuje vo vode,
problém sa prenesie ďalej.
Organizmus po plávaní ešte stále nie je v rovnováhe
Veľa triatlonistov podceňuje,
čo sa deje po open water úseku.
Po výstupe z vody organizmus často stále rieši:
- stres,
- chlad,
- dýchanie,
- vazokonstrikciu,
- vysokú aktiváciu nervového systému.
To znamená,
že telo ešte nie je pripravené:
⇒ efektívne produkovať výkon nohami.
„Ťažké nohy“ nie sú len svalový problém
Keď športovec povie:
„nemal som nohy“
môže za tým byť:
- slabé prekrvenie,
- nervové preťaženie,
- chaotický dych,
- vysoký energetický cost z plávania.
Nie len svalová únava.
Chlad mení prekrvenie
Počas studenej vody organizmus:
⇒ presúva krv do stredu tela.
Výsledok:
- periféria je menej zásobená,
- svaly pracujú menej efektívne,
- koordinácia je slabšia.
To je dôvod,
prečo prvé minúty bicykla často pôsobia:
- „drevene“,
- nekoordinovane,
- bez rytmu.
Nervový systém je stále v strese
Toto je kritický bod,
ktorý veľa športov ignoruje.
Organizmus po náročnom open water úseku:
- často stále funguje v sympatickej aktivácii,
- telo je napäté,
- dych nestabilný,
- koordinácia zhoršená.
A práve nervový systém rozhoduje:
⇒ ako efektívne budú svaly pracovať.
Preto niekedy wattmeter „nesedí“
Triatlonista:
- tlačí výkon,
- watty sú relatívne OK,
- ale pocitovo ide zle.
Prečo?
Lebo organizmus pracuje neefektívne.
Rozdiel medzi výkonom a costom výkonu
Toto je extrémne dôležité.
Dve rovnaké wattáže:
⇒ nemusia stáť organizmus rovnaké množstvo energie.
Ak je organizmus destabilizovaný:
- spotrebuje viac energie,
- viac sa napína,
- horšie koordinuje pohyb,
- skôr sa unaví.
A práve toto veľa športovcov cíti ako:
„nejdú mi nohy“
Problém môže začať dychom
Ak bol dych vo vode:
- chaotický,
- zrýchlený,
- plytký,
organizmus:
- ide vo vyššom strese,
- míňa viac energie,
- horšie reguluje výkon.
A dôsledok sa často prejaví:
⇒ práve v nohách.
Toto je rozdiel medzi bazénom a realitou
V bazéne:
- kontrolované podmienky,
- stabilná teplota,
- pokojný dych,
- minimálny stres.
V open water:
- chlad,
- orientácia,
- kontakt,
- chaos,
- vlny,
- psychický tlak.
A práve preto:
⇒ výkon po plávaní nie je len o kondícii.
Je o tom,
v akom stave organizmus vyjde z vody.
Moderný problém triatlonového tréningu
Veľa tréningov stále buduje:
- výkon,
- watty,
- objem,
- intervaly.
Ale netrénuje:
- reguláciu,
- stabilitu po strese,
- prechod organizmu medzi prostrediami,
- adaptáciu na chlad.
A práve preto sa potom:
- tréningové čísla rozpadnú v realite.
Chladová adaptácia nie je „ľadový heroizmus“
Tu treba byť veľmi presný.
Nejde o:
X extrém
X utrpenie
X ego
Ide o:
✔ stabilizáciu organizmu
✔ kontrolu dychu
✔ efektívnejšiu reguláciu stresu
✔ nižší energetický cost výkonu
Nový mentálny model
„Ťažké nohy“ po plávaní
nemusia znamenať:
⇒ slabé nohy.
Môžu znamenať:
⇒ organizmus nezvládol regulačný stres pred nimi.
A práve tam sa začína moderný pohľad na triatlon:
- nie len tréning svalov,
- ale tréning stability systému.
Záver
Možno problém nikdy nezačínal:
- v bicykli,
- v nohách,
- ani v slabom FTP.
Možno začal oveľa skôr.
Vo vode.
V dychu.
V strese.
V chlade.
V chaose, ktorý organizmus nedokázal regulovať.
A práve preto sa dnes začína meniť pohľad na:
- open water,
- triatlon,
- chladovú adaptáciu,
- a environmentálny tréning.
Nie ako módny trend.
Ale ako reálnu súčasť výkonu.