Nie je to náhoda. Je to biologická reakcia na chlad.
Každý zimný plavec to pozná.
Vylezieš z vody, oblečieš sa a prvé, čo hľadáš, nie je káva.
Je to toaleta.
Mnohí si myslia, že je to preto, lebo pred tréningom veľa pili. Lenže rovnaká situácia nastáva aj vtedy, keď vypili minimum tekutín.
Dôvod je úplne iný.
Ide o prirodzenú reakciu organizmu na chlad, ktorá sa odborne nazýva cold-induced diuresis – chladom vyvolaná diuréza.
Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo zimní plavci strácajú tekutiny aj bez toho, aby sa cítili spotení.
Čo sa deje po vstupe do studenej vody?
Keď telo pocíti chlad, snaží sa čo najrýchlejšie ochrániť životne dôležité orgány.
Preto nastane okamžitá vazokonstrikcia.
To znamená, že:
- cievy na rukách a nohách sa stiahnu,
- menej krvi prúdi do kože,
- viac krvi sa presunie do stredu tela.
Pre mozog to vyzerá, akoby sa objem krvi náhle zvýšil.
V skutočnosti sa krvi nevytvorilo viac.
Len sa presunula z periférie do centrálneho obehu.
Telo reaguje na zvýšený centrálny objem krvi
Srdce aj receptory v cievach registrujú vyšší tlak.
Presun krvi z kože a končatín do centrálneho obehu zvýši množstvo krvi v oblasti hrudníka a vnútorných orgánov.
Receptory regulujúce krvný tlak a objem tekutín túto zmenu zaznamenajú. Organizmus následne aktivuje mechanizmy, ktorých cieľom je upraviť centrálny objem krvi.
Do tejto regulácie vstupujú viaceré hormonálne a nervové mechanizmy – okrem iného zmeny v pôsobení atriálneho natriuretického peptidu (ANP) a antidiuretického hormónu (ADH, vazopresínu).
Výsledkom môže byť menšie zadržiavanie vody obličkami a zvýšená tvorba moču.
Nejde teda o jednoduchý mechanizmus „ANP vypne ADH“, ale o komplexnú reakciu organizmu na presun krvi z periférie do centrálneho obehu.
Preto môžeš potrebovať močiť aj vtedy, keď si pred plávaním nevypil veľké množstvo tekutín.
Prečo sa to deje práve v chlade?
Z evolučného pohľadu dáva táto reakcia zmysel.
Keby zostala veľká časť krvi v koži a končatinách, organizmus by strácal oveľa viac tepla.
Presun krvi do stredu tela pomáha:
- chrániť srdce,
- chrániť mozog,
- udržať stabilnú telesnú teplotu.
Vedľajším efektom je však zvýšená tvorba moču.
Prečo sa potreba objaví až po doplávaní?
Počas samotného plávania sa väčšina ľudí sústreďuje na:
- plávanie,
- dýchanie,
- orientáciu,
- chlad.
Pocit plného močového mechúra býva potlačený.
Keď sa však dostaneš z vody, stresová reakcia postupne ustupuje.
Začneš sa zohrievať.
Parasympatický nervový systém sa opäť aktivuje.
A zrazu príde veľmi silné nutkanie na močenie.
Nie preto, že sa moč vytvoril práve vtedy.
Ale preto, že vznikal už počas pobytu vo vode.
Strácaš tým vodu?
Áno.
A nie málo.
Pri dlhšom pobyte v studenej vode môže organizmus vylúčiť niekoľko sto mililitrov moču.
To znamená, že:
- znižuje sa objem plazmy,
- hustne krv,
- rastie riziko dehydratácie,
- zhoršuje sa následná regenerácia.
Strata tekutín môže znižovať objem krvnej plazmy a zhoršovať podmienky pre následnú regeneráciu. Po pobyte v studenej vode sa zároveň môže ďalej meniť telesná teplota – jav známy ako afterdrop.
Dehydratáciu preto treba vnímať ako ďalší faktor zaťažujúci organizmus po studenom plávaní, nie ako jedinú alebo priamu príčinu afterdropu.
Mnoho plavcov odchádza domov už mierne dehydrovaných bez toho, aby mali pocit smädu.
Prečo necítiš smäd?
Smäd je riadený predovšetkým zmenami koncentrácie sodíka a osmolality krvi.
Počas chladovej diurézy však telo najskôr stráca vodu.
Pocit smädu preto často prichádza neskoro.
Presne preto mnoho zimných plavcov pije až po niekoľkých hodinách.
V tom čase už môže byť organizmus mierne dehydrovaný.
Dá sa tomu zabrániť?
Nie úplne.
Cold-induced diuresis je prirodzený ochranný mechanizmus.
Vieš však zmierniť jeho následky.
Po plávaní:
- doplň tekutiny čo najskôr,
- pri dlhších tréningoch doplň aj sodík,
- nečakaj, kým dostaneš smäd,
- sleduj farbu moču počas nasledujúcich hodín.
Hydratácia sa nekončí posledným záberom.
Práve naopak.
Začína sa po výstupe z vody.
Čo platí pre zimných plavcov?
Čím je voda chladnejšia, tým býva reakcia organizmu výraznejšia.
Preto mnoho plavcov pozná situáciu, keď:
- vo vode nepociťujú smäd,
- po tréningu okamžite idú na WC,
- o hodinu neskôr ich začne bolieť hlava,
- cítia únavu alebo sucho v ústach.
Vo väčšine prípadov nejde o následok samotného chladu.
Ide o kombináciu:
- potenia,
- strát vody dýchaním,
- chladovej diurézy,
- nedostatočného doplnenia tekutín po tréningu.
Záver
Ak po plávaní utekáš priamo na toaletu, nemusíš sa obávať.
Je to úplne normálna fyziologická reakcia.
Zároveň je to pripomienka, že aj počas plávania v studenej vode organizmus prichádza o tekutiny.
Nie vždy ich stráca potom.
Veľkú časť môže stratiť práve močom.
A práve preto patrí správna hydratácia medzi najdôležitejšie súčasti každého tréningu v otvorenej vode – bez ohľadu na to, či plávaš v 22 °C alebo v 8 °C vode.
Praktické odporúčania
Pred plávaním
- Začni tréning dobre hydratovaný, nie „dopíjaním“ veľkého množstva vody tesne pred vstupom do vody.
Po plávaní
Začni tekutiny dopĺňať postupne už počas prvých desiatok minút po výstupe z vody. Pri kratšom tréningu môže byť orientačným začiatkom približne 300–500 ml, ďalší príjem však prispôsob dĺžke plávania, podmienkam a vlastným stratám tekutín.
Ak chceš svoje straty odhadnúť presnejšie, odváž sa pred a po tréningu a započítaj aj množstvo tekutín, ktoré si počas plávania vypil.
Pri dlhších výkonoch alebo väčších stratách môže byť vhodné dopĺňať spolu s tekutinami aj sodík.
Sleduj svoje telo
- Ak je moč počas nasledujúcich hodín tmavý alebo veľmi koncentrovaný, pravdepodobne si nedoplnil dostatok tekutín.
CTA
Odvážil si sa niekedy odvážiť pred a po plávaní?
Práve váha často ukáže viac než pocit smädu.