Tajomstvo nie je v sile. Tajomstvo je v pozornosti.

Keď sledujeme úspešného diaľkového plavca, často si myslíme, že vidíme človeka s výnimočnou fyzickou odolnosťou.

To je pravda len čiastočne.

Za každou úspešnou preplavbou sa skrýva ešte niečo dôležitejšie.

Spôsob myslenia.

Práve ten často rozhoduje o tom, či plavec zvládne krízu, alebo sa v nej stratí.

Či dokáže pokračovať počas únavy.

Či zostane pokojný v neistote.

A či si udrží koncentráciu aj po hodinách vo vode.

Elitní plavci nerozmýšľajú nad cieľom

Pre mnohých začiatočníkov je cieľ všetkým.

Neustále premýšľajú:

Koľko kilometrov ešte zostáva?

Ako ďaleko je breh?

Kedy to skončí?

Ako dlho ešte vydržím?

Problém je jednoduchý.

Mozog nevie efektívne pracovať s obrovskými časovými a vzdialenostnými horizontmi.

Ak plávate 15 kilometrov a neustále myslíte na zostávajúcich 12 kilometrov, záťaž sa môže zdať neprekonateľná.

Elitní plavci preto používajú úplne iný prístup.

Sústredia sa na proces.

Nie na výsledok.

Procesové myslenie

Procesové myslenie znamená jednoduchú vec.

Namiesto otázky:

„Koľko mi ešte zostáva?“

sa pýtate:

„Čo mám robiť práve teraz?“

Pozornosť sa presúva z budúcnosti do prítomnosti.

Z kilometrov na zábery.

Z cieľa na rytmus.

Z výsledku na proces.

Práve preto mnohí elitní plavci počas výkonu vôbec nerozmýšľajú o celej trati.

Rozmýšľajú len o ďalšom úseku.

Segmentácia trate

Jednou z najčastejšie používaných mentálnych stratégií je segmentácia.

Veľká vzdialenosť sa rozdelí na menšie časti.

Mozog totiž zvláda malé úlohy výrazne lepšie než obrovské výzvy.

Predstavte si preplavbu La Manche.

Ak si plavec neustále opakuje:

„Čaká ma viac ako 30 kilometrov.“

môže to pôsobiť psychicky zdrvujúco.

Skúsený plavec však rozmýšľa inak.

Najprv ďalšie občerstvenie.

Potom ďalších 30 minút.

Potom ďalšia hodina.

Potom ďalší orientačný bod.

Každý malý úsek sa stáva samostatnou úlohou.

A mozog prestáva byť zahltený.

Prečo to funguje

Mozog potrebuje pocit pokroku.

Ak je cieľ príliš vzdialený, motivácia klesá.

Ak vidíme malé kroky, vzniká pocit zvládnuteľnosti.

Práve preto sa segmentácia používa nielen v športe.

Používajú ju:

• ultrabežci,
• horolezci,
• polárnici,
• vojenské špeciálne jednotky.

A funguje rovnako dobre aj vo vode.

Mikro ciele

Ďalším nástrojom sú mikro ciele.

Ide o veľmi malé úlohy, ktoré pomáhajú udržať pozornosť.

Počas dlhého plávania môžu vyzerať napríklad takto:

• ďalších 100 záberov,
• ďalších 5 minút,
• ďalšia bója,
• ďalšie občerstvenie,
• ďalšia navigačná kontrola.

Na prvý pohľad pôsobia banálne.

Ich efekt je však obrovský.

Mozog prestáva riešiť vzdialenú budúcnosť.

Začne sa zaoberať konkrétnou zvládnuteľnou úlohou.

Praktický príklad – 10 km preteky

Začiatočník:

„Som len v polovici. Ešte päť kilometrov. To je strašne veľa.“

Elitný plavec:

„Do ďalšej bóje je približne desať minút. Potom sa rozhodnem, čo ďalej.“

Fyzická situácia je rovnaká.

Psychologická úplne odlišná.

Praktický príklad – Ice Mile

Pri vstupe do vody s teplotou 3 °C môže byť predstava celej míle psychicky ochromujúca.

Skúsení plavci preto často rozmýšľajú len o najbližších minútach.

Niektorí si rozdeľujú trať na jednotlivé okruhy.

Iní sa sústredia na počet záberov.

Nie preto, že by nepoznali cieľ.

Ale preto, že ho nepotrebujú riešiť každú sekundu.

Praktický príklad – La Manche

Mnohí úspešní plavci opisujú podobný prístup.

Nepremýšľajú o Anglicku.

Nepremýšľajú o Francúzsku.

Nepremýšľajú o desiatkach kilometrov.

Premýšľajú o ďalšom občerstvení.

Ďalších tridsiatich minútach.

Ďalšom úseku.

Práve preto dokážu zvládnuť vzdialenosti, ktoré sa ostatným zdajú nepredstaviteľné.

Elitní plavci pracujú s pozornosťou

Najväčším rozdielom medzi skúsenými a neskúsenými plavcami často nie je motivácia.

Je to pozornosť.

Začiatočník venuje pozornosť:

• bolesti,
• únave,
• vzdialenosti,
• pochybnostiam.

Skúsený plavec venuje pozornosť:

• rytmu,
• dychu,
• technike,
• aktuálnej úlohe.

Obaja prežívajú podobné podmienky.

Ale ich pozornosť smeruje inam.

A práve tam vzniká rozdiel vo výkone.

Mentálna energia je obmedzená

Elitní diaľkoví plavci si uvedomujú ešte jednu vec.

Pozornosť je cenný zdroj.

Preto ju neplytvajú na veci, ktoré nemôžu ovplyvniť.

Neriešia:

• ako ďaleko je cieľ,
• aké budú podmienky o tri hodiny,
• čo si myslia ostatní.

Sústredia sa na to, čo môžu ovplyvniť práve teraz.

A tým šetria mentálnu energiu na chvíle, keď ju budú skutočne potrebovať.

Záver

Keď sa pozrieme na elitných diaľkových plavcov, často obdivujeme ich fyzickú pripravenosť.

Ich najväčšou zbraňou však býva spôsob, akým pracujú s pozornosťou.

Nevyhrávajú preto, že by nevideli vzdialenosť pred sebou.

Vyhrávajú preto, že sa na ňu nepozerajú celý čas.

Rozdeľujú veľké výzvy na malé kroky.

Namiesto výsledku riešia proces.

Namiesto kilometrov riešia aktuálnu úlohu.

A práve preto dokážu zvládnuť veci, ktoré sa ostatným zdajú nemožné.

Pretože pri diaľkovom plávaní často nerozhoduje sila.

Rozhoduje schopnosť sústrediť sa na ďalší krok.