Prečo sa technika rozpadá na konci dlhých tratí

Každý diaľkový plavec pozná ten pocit.

Prvé kilometre sú plynulé.

Záber je dlhý.

Dych je pokojný.

Tempo stabilné.

Technika funguje presne tak, ako bola natrénovaná.

Potom však prídu ďalšie kilometre.

A niečo sa začne meniť.

Záber sa skracuje.

Poloha tela sa zhoršuje.

Rytmus sa rozpadá.

Navigácia je menej presná.

Človek má pocit, že jednoducho „odchádza sila“.

To je síce časť pravdy.

Ale nie celá pravda.

Vo veľkej časti prípadov sa totiž nerozpadáva len telo.

Rozpadáva sa systém, ktorý telo riadi.

Technika nie je automatická

Mnohí plavci vnímajú techniku ako mechanický proces.

Naučíme sa pohyb.

Trénujeme ho.

A potom ho opakujeme.

V skutočnosti je technika výsledkom práce nervového systému.

Každý záber vyžaduje:

• koordináciu,
• načasovanie,
• kontrolu polohy tela,
• spracovanie informácií z prostredia,
• rozhodovanie.

To všetko riadi mozog.

A mozog sa unaví rovnako ako svaly.

Čo je CNS únava

Počas dlhých výkonov sa postupne vyčerpávajú nielen energetické zásoby svalov.

Zaťažovaný je aj centrálny nervový systém.

Takzvaná CNS únava vzniká vtedy, keď mozog a nervový systém dlhodobo spracovávajú veľké množstvo informácií a riadia opakovaný pohyb.

Výsledkom môže byť:

• pomalšie rozhodovanie,
• nižšia koncentrácia,
• slabšia koordinácia,
• horšia motorická kontrola.

Navonok to často vyzerá ako fyzická únava.

V skutočnosti však problém vzniká vyššie v riadiacom centre.

Pozornosť je obmedzený zdroj

Počas krátkeho tréningu dokážeme venovať technike veľkú pozornosť.

Sledujeme:

• polohu hlavy,
• rotáciu tela,
• dĺžku záberu,
• rytmus dýchania.

Po niekoľkých hodinách plávania sa však situácia mení.

Mozog musí súčasne riešiť:

• smer,
• tempo,
• výživu,
• chlad,
• vlny,
• únavu,
• bolesť.

Pozornosť sa začína deliť medzi viac úloh.

A technika postupne stráca prioritu.

Nie preto, že by ste ju zabudli.

Preto, že na jej kontrolu zostáva menej mentálnej kapacity.

Keď mozog šetrí energiu

Jednou z hlavných úloh mozgu je hospodáriť s energiou.

Počas dlhého výkonu sa snaží znižovať nároky všade, kde je to možné.

Preto sa objavujú drobné zmeny:

• kratší záber,
• menší rozsah pohybu,
• menej presná koordinácia.

Mozog nevyhodnocuje estetiku techniky.

Vyhodnocuje prežitie.

Ak dokáže ušetriť energiu, pokúsi sa to urobiť.

Aj za cenu zníženia efektivity.

Prečo sa zhoršuje koordinácia

Koordinácia patrí medzi energeticky náročné procesy.

Vyžaduje presnú komunikáciu medzi mozgom, nervami a svalmi.

Keď sa objaví únava nervového systému, koordinácia býva jednou z prvých schopností, ktoré sa zhoršujú.

Môže sa objaviť:

• oneskorené načasovanie záberu,
• menej presná rotácia,
• nestabilná poloha tela,
• nepravidelné dýchanie.

Plavec má často pocit, že sa technika rozpadla „z ničoho nič“.

V skutočnosti ide o výsledok niekoľkohodinového nahromadenia únavy.

Open water zvyšuje nároky

V bazéne je technika relatívne stabilná.

V otvorenej vode je situácia úplne iná.

Mozog musí neustále reagovať na:

• vlny,
• orientáciu,
• ostatných plavcov,
• meniace sa podmienky.

Každý z týchto faktorov zvyšuje mentálnu záťaž.

A čím vyššia je mentálna záťaž, tým menej zdrojov zostáva na kontrolu pohybu.

Preto sa technika na otvorenej vode často rozpadá skôr ako v bazéne.

Skúsení plavci nie sú imúnni

Aj elitní diaľkoví plavci zažívajú mentálnu únavu.

Rozdiel je v tom, že ju dokážu lepšie manažovať.

Nesnažia sa počas celej trate udržiavať dokonalú techniku.

Sústredia sa na niekoľko kľúčových prvkov.

Napríklad:

• rytmus dýchania,
• polohu tela,
• frekvenciu záberu.

Keď sa objaví únava, vracajú sa k základom.

Nesnažia sa kontrolovať všetko naraz.

Ako oddialiť rozpad techniky

Rozpad techniky nie je možné úplne odstrániť.

Je prirodzenou súčasťou dlhých výkonov.

Možno ho však oddialiť.

Pomáha:

• pravidelný open water tréning,
• tréning navigácie,
• práca s dychom,
• zvládanie stresu,
• dostatočný príjem energie,
• skúsenosti s dlhými traťami.

Čím viac situácií mozog pozná, tým menej energie potrebuje na ich spracovanie.

A tým viac zdrojov zostáva na samotný výkon.

Technika je zrkadlom nervového systému

Mnohí plavci sa snažia techniku opravovať iba mechanicky.

Často však nejde o technický problém.

Ide o problém regulácie.

Keď sa rozpadá nervový systém, začne sa rozpadávať aj pohyb.

Keď sa stabilizuje nervový systém, často sa zlepší aj technika.

Preto by sme sa pri hodnotení výkonu nemali pozerať iba na ramená a nohy.

Mali by sme sa pozerať aj na mozog.

Záver

Na konci dlhej trate sa technika nerozpadá len preto, že sú svaly unavené.

Rozpadáva sa preto, že je unavený celý systém, ktorý pohyb riadi.

Mozog.

Pozornosť.

Koordinácia.

Rozhodovanie.

Práve preto je diaľkové plávanie oveľa viac než len fyzická disciplína.

Je to test schopnosti udržať kvalitu pohybu aj vtedy, keď je nervový systém pod dlhodobým tlakom.

A práve tam sa často rozhoduje o rozdiele medzi doplávaním a výkonom.

Pretože pri dlhých tratiach nevyhráva len najsilnejšie telo.

Vyhráva systém, ktorý si dokáže najdlhšie zachovať kontrolu.