Keď zostanete sami so sebou

Na začiatku každých diaľkových pretekov je okolo vás chaos.

Štart.

Vlny.

Ostatní plavci.

Adrenalín.

Krátko nato sa však niečo zmení.

Pole sa natiahne.

Každý si nájde svoje tempo.

Hlasy zmiznú.

A zrazu zostanete sami.

Len vy.

Voda.

A nekonečne sa opakujúci rytmus záberov.

Práve v tomto okamihu začína psychologická stránka diaľkového plávania.

Nie tá, ktorá sa odohráva v svaloch.

Tá, ktorá sa odohráva v hlave.

Izolácia, ktorú moderný človek nepozná

V bežnom živote sme neustále obklopení podnetmi.

Telefón.

Hudba.

Správy.

Ľudia.

Obrazovky.

Mozog je neustále zamestnaný.

Počas dlhého plávania však väčšina týchto podnetov zmizne.

Neexistujú notifikácie.

Neexistujú rozhovory.

Neexistujú sociálne siete.

Zostáva len monotónny pohyb a vlastné myšlienky.

Pre mnohých ľudí je to nezvyčajný zážitok.

Nie preto, že by boli sami.

Ale preto, že nemajú pred čím utiecť.

Monotónnosť ako psychologická skúška

Diaľkové plávanie je zvláštny šport.

Tisíce záberov.

Tisíce nádychov.

Tisíce výdychov.

Hodiny podobných pohybov.

Pre mozog, ktorý je evolučne nastavený na vyhľadávanie nových podnetov, môže byť monotónnosť náročná.

Po určitom čase začne hľadať rozptýlenie.

Objavujú sa myšlienky.

Spomienky.

Obavy.

Plány.

Niekedy dokonca problémy, na ktoré ste mesiace nemysleli.

Mnohí diaľkoví plavci opisujú, že počas dlhých tréningov alebo pretekov sa im v hlave prehráva celý život.

Nie preto, že by sa o to snažili.

Ale preto, že mozog využije prázdny priestor.

Vnútorný dialóg

Práve v samote začína byť najhlasnejší vnútorný dialóg.

To, ako sa so sebou rozprávate, môže výrazne ovplyvniť priebeh celej trate.

Niektorí plavci vedú boj.

Každý problém zväčšujú.

Každú chybu analyzujú.

Každú krízu dramatizujú.

Iní sa naučia pozorovať vlastné myšlienky s odstupom.

Nechajú ich prísť.

Nechajú ich odísť.

Bez toho, aby sa nimi nechali ovládnuť.

Práve táto schopnosť býva jedným z rozdielov medzi psychickou odolnosťou a psychickým vyčerpaním.

Keď sa samota stáva nepriateľom

Samota nie je vždy príjemná.

Najmä v náročných podmienkach môže zosilňovať negatívne prežívanie.

Objavuje sa:

• pocit nekonečnej vzdialenosti,
• pochybnosť o vlastných schopnostiach,
• zameranie na bolesť,
• zameranie na únavu,
• strach z neúspechu.

Čím viac pozornosti venujete negatívnym podnetom, tým väčší priestor získavajú.

To je dôvod, prečo sa niektorí plavci psychicky zlomia ešte predtým, než dosiahnu svoj fyzický limit.

Nedokáže ich zastaviť voda.

Zastaví ich vlastná interpretácia situácie.

Keď sa samota stáva výhodou

Existuje však aj druhá strana.

Po určitom čase sa môže stať niečo zaujímavé.

Myšlienky sa začnú upokojovať.

Pozornosť sa prestane rozptyľovať.

Dych sa ustáli.

Tempo sa ustáli.

Pohyb sa ustáli.

A zrazu prestanete bojovať.

S vodou.

S časom.

Aj sami so sebou.

Práve v tomto okamihu sa samota môže zmeniť na jednu z najväčších výhod diaľkového plávania.

Flow stav

Psychológovia tento stav označujú ako flow.

Stav úplného ponorenia do činnosti.

Nevnímate minúty.

Nevnímate kilometre.

Nevnímate výkon.

Vnímate len prítomný okamih.

Každý záber prirodzene nadväzuje na ďalší.

Nevzniká vnútorný konflikt.

Nevzniká boj.

Nevzniká odpor.

Mnohí plavci opisujú flow ako moment, keď sa prestanú cítiť oddelení od vody.

Ako keby sa pohyb stal úplne prirodzeným.

Nie je to niečo, čo možno vynútiť.

Je to stav, ktorý vzniká, keď prestanete bojovať s tým, čo práve prežívate.

Prečo sa diaľkoví plavci vracajú

Pre človeka, ktorý nikdy nezažil dlhé plávanie, môže byť zvláštne, prečo sa niekto dobrovoľne vydáva na niekoľkohodinovú trať.

Odpoveď často nespočíva vo výkone.

Ani v medaile.

Ani v výsledkových listinách.

Mnohých plavcov priťahuje práve priestor, ktorý samota vytvára.

Priestor bez hluku.

Bez očakávaní.

Bez neustálej stimulácie.

Priestor, kde zostanú sami so sebou.

A zistia, že to nemusí byť nepríjemné.

Záver

Samota vo vode je dvojsečná zbraň.

Môže sa stať nepriateľom, ktorý zosilní pochybnosti, strach a únavu.

Ale môže sa stať aj jedným z najväčších darov diaľkového plávania.

Všetko závisí od toho, či sa naučíme byť vo vlastnej spoločnosti.

Pretože skutočné diaľkové plávanie nezačína vo chvíli, keď zmizne breh.

Začína vo chvíli, keď zmizne všetko ostatné a zostanete sami so svojimi myšlienkami.

A práve tam sa často rodí najväčšia mentálna sila.