Telo sa zvyčajne zastaví neskôr ako hlava

Keď sa po dlhom plávaní rozprávate s pretekárom, ktorý odstúpil z trate, odpoveď býva často podobná:

„Došli mi sily.“

„Už som nevládal.“

„Telo vypovedalo službu.“

Na prvý pohľad to znie logicky. Diaľkové plávanie je predsa fyzický šport. Kilometre vo vode, hodiny pohybu, chlad, vlny, únava.

Moderná fyziológia a psychológia výkonu však ukazujú, že realita je podstatne zložitejšia.

Vo veľkej časti prípadov sa plavec nevzdáva preto, že by jeho svaly dosiahli absolútne maximum. Vzdáva sa preto, že jeho mozog vyhodnotí situáciu ako príliš rizikovú, príliš nepríjemnú alebo príliš náročnú.

Inými slovami:

Často neodstupuje telo.

Odstupuje hlava.

Mozog ako ochranca

Predstavme si jednoduchú otázku.

Prečo človek nedokáže využiť 100 % svojich fyzických schopností v každom okamihu?

Odpoveď je jednoduchá.

Pretože by to bolo nebezpečné.

Úlohou mozgu nie je maximalizovať výkon.

Úlohou mozgu je zabezpečiť prežitie.

Počas diaľkového plávania preto neustále monitoruje:

• telesnú teplotu,
• energetické zásoby,
• intenzitu bolesti,
• svalové poškodenie,
• hladinu stresu,
• podmienky prostredia.

Ak začne mať pocit, že sa blížite k hranici bezpečnosti, aktivuje ochranné mechanizmy.

Tieto mechanizmy nevyzerajú ako alarm.

Vyzerajú ako myšlienky.

„Spomaľ.“

„Oddýchni si.“

„Dnes to nemá význam.“

„Otoč sa späť.“

„Toto už nezvládneš.“

Práve preto si mnoho športovcov myslí, že sú fyzicky vyčerpaní, hoci v skutočnosti ide o ochrannú reakciu nervového systému.

Centrálna únava

V športovej vede sa používa pojem centrálna únava.

Ide o stav, keď mozog postupne znižuje schopnosť aktivovať svaly na maximálnu úroveň.

Nie preto, že by svaly prestali fungovať.

Ale preto, že mozog nechce riskovať poškodenie organizmu.

Predstavte si ju ako bezpečnostnú brzdu.

Čím dlhšie plávate, tým viac informácií mozog zbiera.

Ak sa zvyšuje chlad, únava, stres alebo neistota, začne výkon preventívne obmedzovať.

Výsledkom je pocit:

„Už nemôžem.“

Zaujímavé však je, že v mnohých prípadoch by telo ešte mohlo pokračovať.

Vnímanie námahy

Počas dlhého plávania nerozhoduje iba skutočná fyzická záťaž.

Rozhoduje najmä to, ako ju vnímate.

Dvaja plavci môžu mať rovnaký tep, rovnaké tempo aj rovnakú teplotu vody.

Jeden sa cíti komfortne.

Druhý prežíva krízu.

Rozdiel je vo vnímaní námahy.

Mozog nehodnotí iba objektívne údaje.

Hodnotí aj emócie.

Hodnotí neistotu.

Hodnotí predchádzajúce skúsenosti.

Hodnotí strach.

Preto sa môže zdať, že výkon sa rozpadá vo svaloch, hoci v skutočnosti sa rozpadá v interpretácii situácie.

Prečo je otvorená voda psychicky náročnejšia

V bazéne má mozog pocit kontroly.

Vidíte dno.

Poznáte vzdialenosť.

Poznáte smer.

Poznáte prostredie.

V otvorenej vode je všetko inak.

Objavujú sa:

• vlny,
• chlad,
• obmedzená viditeľnosť,
• neistota smeru,
• kontakt s ostatnými plavcami,
• nepredvídateľné podmienky.

Mozog musí spracovávať oveľa viac informácií.

To zvyšuje psychickú záťaž.

A práve psychická záťaž často prichádza skôr než skutočný fyzický limit.

Keď príde kríza

Každý skúsený diaľkový plavec pozná moment, keď sa objaví myšlienka:

„Dnes to nedám.“

Je dôležité pochopiť jednu vec.

Táto myšlienka sama o sebe neznamená, že máte problém.

Je to prirodzená súčasť procesu.

Rozdiel medzi skúseným a neskúseným plavcom nie je v tom, že by krízy nemal.

Rozdiel je v tom, ako na ne reaguje.

Začiatočník povie:

„Mám problém.“

Skúsený plavec si povie:

„Prišla kríza. Počkám desať minút a uvidím, čo sa stane.“

Veľmi často kríza sama ustúpi.

Nie preto, že sa zmenili podmienky.

Ale preto, že mozog prestal vyhodnocovať situáciu ako bezprostrednú hrozbu.

Mentálna odolnosť nie je talent

Mnohí ľudia si myslia, že psychicky odolní športovci sa tak narodili.

Realita je iná.

Mentálna odolnosť je adaptácia.

Buduje sa rovnako ako fyzická kondícia.

Každý tréning v chlade.

Každé náročné plávanie.

Každá zvládnutá kríza.

Každý návrat do vody po neúspechu.

To všetko učí mozog, že dokáže fungovať aj v nepríjemných podmienkach.

Práve preto sú skúsenosti v otvorenej vode nenahraditeľné.

Nevytvárajú len silnejšie telo.

Vytvárajú pokojnejší nervový systém.

Záver

Najväčším protivníkom diaľkového plavca často nie je vzdialenosť.

Nie je to ani chlad.

Ani vlny.

Najväčším protivníkom býva hlas v hlave, ktorý sa snaží skrátiť utrpenie a presvedčiť nás, aby sme prestali.

Úspešní diaľkoví plavci nie sú tí, ktorí nikdy nezažijú pochybnosti.

Sú to tí, ktorí sa naučia pokračovať aj napriek nim.

Pretože pri dlhom plávaní platí jednoduché pravidlo:

Telo sa zvyčajne zastaví neskôr ako hlava.