Väčšina pretekov sa neprehrá vo svaloch. Prehrá sa v dychu.

Sledujte štart akéhokoľvek open water podujatia alebo triatlonu.

Desiatky plavcov vstupujú do vody pripravené podať svoj maximálny výkon.

Mesiace tréningu.

Stovky kilometrov.

Hodiny strávené v bazéne.

A napriek tomu sa u mnohých preteky začnú rozpadať už počas prvých minút.

Nie preto, že by im chýbala kondícia.

Nie preto, že by boli slabí.

Ale preto, že ich organizmus reaguje na prostredie spôsobom, na ktorý nebol pripravený.

Väčšina pretekov sa totiž neprehrá vo svaloch.

Prehrá sa v dychu.

Šok, ktorý väčšina plavcov podceňuje

Predstavte si situáciu.

Stojíte na štarte.

Tep je vyšší než zvyčajne.

Okolo vás sú ďalší pretekári.

Adrenalín stúpa.

Potom zaznie štart.

Skok do vody.

Prvých niekoľko záberov.

A zrazu máte pocit, že nemôžete normálne dýchať.

Presne v tomto okamihu sa aktivuje mechanizmus nazývaný cold shock response.

Ide o prirodzenú ochrannú reakciu organizmu na náhle vystavenie chladnej alebo výrazne chladnejšej vode.

Telo reaguje okamžite:

• prudkým nádychom,
• zrýchleným dýchaním,
• zvýšením tepovej frekvencie,
• aktiváciou stresových hormónov.

Nezáleží na tom, či ste skúsený športovec.

Táto reakcia je biologicky naprogramovaná.

Keď sa dych dostane mimo kontroly

Najväčší problém nie je samotný chlad.

Najväčší problém je strata kontroly nad dýchaním.

Plavec sa snaží plávať svojím tempom.

Organizmus však zrazu vyžaduje viac vzduchu.

Dych sa skracuje.

Rytmus sa rozpadá.

Objavuje sa pocit nedostatku vzduchu.

A práve tu vzniká prvý psychologický problém.

Mozog začne situáciu vyhodnocovať ako hrozbu.

Nie preto, že by ste sa skutočne dusili.

Ale preto, že máte pocit, že sa dusíte.

To je zásadný rozdiel.

Ako vzniká panika

Panika nevzniká z vody.

Panika nevzniká z vĺn.

Panika nevzniká ani z otvoreného priestoru.

Panika vzniká zo straty kontroly.

Keď mozog zistí, že nedokáže kontrolovať základnú funkciu – dýchanie – okamžite zvyšuje úroveň ostražitosti.

Objavujú sa myšlienky:

„Niečo nie je v poriadku.“

„Nemám dosť vzduchu.“

„Musím zastaviť.“

„Musím sa postaviť.“

„Musím sa chytiť bóje.“

Často pritom nejde o skutočné nebezpečenstvo.

Ide o normálnu fyziologickú reakciu organizmu.

Mozog ju však interpretuje ako problém.

A práve vtedy sa začína rozpad výkonu.

Hyperventilácia ako tichý nepriateľ

Mnoho plavcov si myslí, že riešením je dýchať viac.

V skutočnosti býva problém opačný.

Začnú hyperventilovať.

Dych sa zrýchľuje.

Nádychy sú plytké.

Výdychy sa skracujú.

Organizmus sa dostáva do začarovaného kruhu.

Čím viac sa snažíte nadýchnuť, tým viac strácate kontrolu.

Čím viac strácate kontrolu, tým väčší stres vzniká.

A čím väčší stres vzniká, tým viac sa rozpadá technika plávania.

Výsledkom nie je nedostatok fyzickej pripravenosti.

Výsledkom je dysregulácia nervového systému.

Prečo sa to deje aj skúseným plavcom

Mnohí predpokladajú, že tento problém sa týka len začiatočníkov.

Nie je to pravda.

Cold shock response nepozná výkonnostnú kategóriu.

Rozdiel medzi skúseným a neskúseným plavcom nie je v tom, že by túto reakciu nemal.

Rozdiel je v tom, ako na ňu reaguje.

Neskúsený plavec si povie:

„Niečo je zle.“

Skúsený plavec si povie:

„Toto je normálna reakcia. O pár minút sa stabilizuje.“

Táto jediná myšlienka môže rozhodnúť o celom priebehu pretekov.

Triatlon nie je bazén

Práve preto sa mnohí výborní bazénoví plavci dostanú do problémov na prvom triatlone.

V bazéne:

• nie je hromadný štart,
• nie je kontakt s ostatnými,
• nie sú vlny,
• nie je neistota smeru,
• nie je chlad,
• nie je chaos.

V otvorenej vode sa všetky tieto faktory objavia naraz.

Pre nervový systém ide o úplne inú situáciu.

Môžete mať výbornú techniku.

Môžete mať výbornú kondíciu.

Môžete mať naplávané stovky kilometrov.

Ak však nedokážete stabilizovať dych počas prvých minút, celý výkon sa začne rozpadať.

Čo robia úspešní plavci inak

Najlepší open water plavci nevstupujú do vody s cieľom okamžite podať maximálny výkon.

Ich prvým cieľom je kontrola.

Kontrola dychu.

Kontrola rytmu.

Kontrola pozornosti.

Kontrola emócií.

Vedia, že prvé minúty nie sú o rýchlosti.

Sú o stabilizácii systému.

Až keď je nervový systém pod kontrolou, môže začať skutočný výkon.

Záver

Väčšina športovcov venuje stovky hodín tréningu svalom.

Len málokto venuje rovnakú pozornosť tréningu reakcie na stres prostredia.

Práve preto býva rozdiel medzi úspešným a neúspešným štartom často rozhodnutý počas prvých piatich minút.

Nie vo svaloch.

Nie v kondícii.

Nie v technike.

Ale v schopnosti získať späť kontrolu nad vlastným dychom.

Pretože v otvorenej vode platí jednoduché pravidlo:

Väčšina pretekov sa neprehrá vo svaloch.

Prehrá sa v dychu.