Nie je to talent. Je to adaptácia.

Keď sledujeme elitného diaľkového plavca, ultrabežca alebo človeka, ktorý preplával La Manche, ľahko si vytvoríme jednoduché vysvetlenie.

„On je mentálne silný.“

„Má silnú hlavu.“

„Ja taký nikdy nebudem.“

Takéto vysvetlenie je pohodlné.

Má však jeden problém.

Nie je pravdivé.

Mentálna odolnosť nie je pevne daná vlastnosť.

Nie je to dar.

Nie je to talent.

Je to schopnosť, ktorá vzniká adaptáciou.

Presne tak ako kondícia.

Presne tak ako sila.

Presne tak ako technika.

Mozog sa mení

Dlhé roky sa predpokladalo, že mozog dospelého človeka je prakticky nemenný.

Dnes vieme, že to nie je pravda.

Mozog sa mení počas celého života.

Tento proces nazývame neuroplasticita.

Neuroplasticita znamená schopnosť nervového systému meniť svoje fungovanie na základe skúseností.

Čím častejšie niečo robíme, tým efektívnejšie sa tomu mozog prispôsobuje.

Platí to pre techniku plávania.

Platí to pre učenie jazykov.

A platí to aj pre zvládanie stresu.

Stres ako tréningový stimul

Väčšina ľudí sa snaží stresu vyhnúť.

To je prirodzené.

Organizmus je nastavený na hľadanie komfortu.

Problém je, že odolnosť nevzniká v komforte.

Vzniká počas riadenej expozície záťaži.

Presne preto funguje tréning.

Nevytvárame kondíciu tým, že odpočívame.

Vytvárame ju tým, že organizmus postupne vystavujeme vyšším nárokom.

Rovnaký princíp platí aj pre psychiku.

Adaptácia nervového systému

Keď človek prvýkrát vstúpi do studenej vody, organizmus reaguje prudko.

Tep stúpne.

Dych sa zrýchli.

Objaví sa stresová reakcia.

Po mesiacoch pravidelného otužovania sa však niečo zmení.

Studená voda zostáva rovnako studená.

Ale reakcia organizmu je iná.

Nervový systém sa adaptoval.

Nezmizol stresor.

Zmenila sa odpoveď.

Práve v tom spočíva podstata mentálnej odolnosti.

Nejde o odstránenie záťaže.

Ide o zmenu reakcie na záťaž.

Prečo skúsenosti fungujú

Mnohí plavci zažijú zvláštnu vec.

Prvá otvorená voda je stresujúca.

Desiata je jednoduchšia.

Päťdesiata úplne prirodzená.

Nezmenila sa voda.

Nezmenili sa podmienky.

Zmenil sa mozog.

Získal dôkaz, že daná situácia nie je taká nebezpečná, ako si pôvodne myslel.

A preto reaguje pokojnejšie.

Takto vzniká adaptácia.

Nie motiváciou.

Skúsenosťou.

Mentálna odolnosť nie je absencia strachu

Jedným z najväčších omylov je predstava, že psychicky odolní ľudia necítia strach.

Cítia.

Rovnako ako ostatní.

Rozdiel spočíva v tom, že strach automaticky nepovažujú za signál na ústup.

Dokážu fungovať aj v jeho prítomnosti.

To je zásadný rozdiel.

Odolnosť neznamená nemať emócie.

Odolnosť znamená vedieť s nimi pracovať.

Praktické cvičenie č. 1

Dobrovoľné nepohodlie

Každý deň si vyberte jednu malú nepríjemnosť.

Nie niečo nebezpečné.

Niečo mierne nepríjemné.

Napríklad:

• studená sprcha na záver,
• schody namiesto výťahu,
• krátka prechádzka v daždi,
• tréning aj keď sa vám nechce.

Cieľom nie je utrpenie.

Cieľom je naučiť mozog, že nepohodlie nepredstavuje automaticky problém.

Praktické cvičenie č. 2

Kontrola dychu počas stresu

Keď sa objaví stresová reakcia:

nesnažte sa ju okamžite zastaviť.

Najprv si ju všimnite.

Potom sa sústreďte na pomalý výdych.

Niekoľko minút.

Pravidelne.

Mozog sa postupne učí, že zvýšená aktivácia neznamená nebezpečenstvo.

Práve preto sú dychové cvičenia také účinné.

Neovplyvňujú len dýchanie.

Ovplyvňujú interpretáciu stresu.

Praktické cvičenie č. 3

Tréning neistoty

Väčšina ľudí sa snaží mať všetko pod kontrolou.

Život však takto nefunguje.

Skúste vedome robiť aktivity, kde výsledok nie je úplne istý.

Open water plávanie.

Turistika v novom prostredí.

Nové športové výzvy.

Cieľom je naučiť mozog fungovať aj bez úplnej istoty.

Práve to je jedna z najdôležitejších zručností diaľkového plavca.

Praktické cvičenie č. 4

Krízový denník

Po náročnom tréningu si zapíšte:

• čo bolo nepríjemné,
• čo ste si mysleli,
• čo sa nakoniec stalo.

Po niekoľkých mesiacoch si všimnete zaujímavý vzorec.

Väčšina kríz nebola taká katastrofická, ako sa v danom momente zdala.

Mozog sa tak učí realistickejšie hodnotiť budúce situácie.

Čo robia úspešní plavci

Úspešní diaľkoví plavci nemajú výnimočný nervový systém.

Majú výnimočne veľa skúseností.

Zažili:

• chlad,
• únavu,
• pochybnosti,
• navigačné chyby,
• psychické krízy.

A zistili, že ich dokážu zvládnuť.

Práve preto zostávajú pokojnejší.

Nie preto, že by boli iní.

Preto, že sa adaptovali.

Mentálna odolnosť ako proces

Možno najdôležitejšie je pochopiť jednu vec.

Mentálna odolnosť nie je cieľová stanica.

Nie je to stav, ktorý raz dosiahnete a navždy si ho ponecháte.

Je to proces.

Neustále budovaný vzťah medzi človekom a záťažou.

Každá zvládnutá výzva ho posilňuje.

Každé vyhýbanie sa mu ho oslabuje.

Záver

Keď sa pozrieme na najlepších diaľkových plavcov, často vidíme výsledok.

Nevidíme však tisíce malých adaptácií, ktoré mu predchádzali.

Mentálna odolnosť nevzniká naraz.

Vzniká postupne.

Tréningom.

Skúsenosťami.

Kontaktom s neistotou.

Kontaktom s nepohodlím.

Kontaktom so stresom.

Práve preto nie je mentálna odolnosť vlastnosť.

Je to schopnosť nervového systému naučiť sa, že dokáže zostať pokojný aj vtedy, keď podmienky nie sú ideálne.

A to je dobrá správa.

Pretože schopnosti sa dajú rozvíjať.

Vlastnosti nie.

A práve v tom spočíva skutočná sila ľudskej psychiky.