Skutočný boj nezačína vo vode. Začína ešte pred vstupom do nej.

Predstavte si situáciu.

Stojíte na brehu.

Voda má 4 °C.

Pred vami je jedna míľa.

1609 metrov.

Bez neoprenu.

Bez ochrany pred chladom.

Bez možnosti skryť sa pred tým, čo príde.

Zaujímavé je, že v tomto momente ešte nie ste vo vode.

A napriek tomu už cítite stres.

Srdce bije rýchlejšie.

Dych sa mení.

Pozornosť sa zužuje.

V hlave sa objavujú otázky.

Naozaj to zvládnem?

Nebude dnes príliš zima?

Nezačnem panikáriť?

Práve tu začína psychológia Ice Mile.

Nie pri prvom zábere.

Ale ešte pred vstupom do vody.

Anticipačný stres

Jednou z najsilnejších psychologických reakcií pri extrémnom chlade je anticipačný stres.

Ide o stres vyvolaný očakávaním budúcej udalosti.

Mozog si dokáže predstaviť utrpenie skôr, než sa skutočne objaví.

A často ho vykreslí horšie, než bude v realite.

Preto bývajú posledné minúty pred vstupom do ľadovej vody psychicky náročnejšie než samotný pobyt vo vode.

Mozog premieta scenáre.

Predvída problémy.

Pripravuje sa na hrozbu.

Z biologického hľadiska je to normálne.

Po milióny rokov nám táto schopnosť pomáhala prežiť.

V prostredí športu však môže vytvárať zbytočné napätie.

Chlad ako spúšťač stresovej reakcie

Po vstupe do studenej vody nastáva niečo, čo nemožno úplne vypnúť vôľou.

Cold shock response.

Náhla reakcia organizmu na kontakt s chladom.

Objavuje sa:

• prudký nádych,
• zrýchlené dýchanie,
• zvýšenie tepovej frekvencie,
• aktivácia sympatického nervového systému,
• prudký nárast stresových hormónov.

Mnohí ľudia si myslia, že ide o prejav strachu.

Nie je to tak.

Ide o biologický program.

Reakciu, ktorú spustí telo bez ohľadu na vašu motiváciu alebo skúsenosti.

Prečo ľudia panikária

Najväčším problémom pri Ice Mile nie je samotný chlad.

Najväčším problémom je interpretácia toho, čo sa deje.

Predstavte si, že sa vám zrýchli dych.

Tep vystrelí nahor.

Objaví sa pocit intenzívneho nepohodlia.

Mozog má dve možnosti.

Prvá:

„Toto je normálna reakcia na chlad.“

Druhá:

„Niečo je zle.“

Práve druhá interpretácia často vedie k panike.

Nie samotný chlad.

Ale význam, ktorý mu priradíme.

Kontrola pozornosti

Najúspešnejší zimní plavci a ice swimmers majú jednu spoločnú vlastnosť.

Nesnažia sa ovládať chlad.

Snažia sa ovládať pozornosť.

To je zásadný rozdiel.

Ak sa sústredíte na každý nepríjemný pocit, mozog ich začne zosilňovať.

Ak sa sústredíte na:

• rytmus záberov,
• dýchanie,
• techniku,
• ďalší orientačný bod,

stresová reakcia sa stáva zvládnuteľnejšou.

Pozornosť funguje ako reflektor.

To, na čo ju namierime, sa stáva našou realitou.

Čo učí otužovanie

Práve tu sa dostávame k najväčšiemu prínosu otužovania.

Mnohí ľudia si myslia, že cieľom otužovania je zvýšiť odolnosť voči chladu.

To je len časť príbehu.

Skutočnou hodnotou je schopnosť zostať pokojný počas stresovej reakcie.

Pri pravidelnom kontakte s chladom sa človek učí:

• nepanikáriť,
• regulovať dych,
• pracovať s pozornosťou,
• tolerovať nepohodlie.

Neučí sa milovať chlad.

Učí sa fungovať napriek nemu.

A práve táto schopnosť má obrovský presah ďaleko za hranice zimného plávania.

Ice Mile ako laboratórium nervového systému

Z psychologického pohľadu je Ice Mile fascinujúca disciplína.

Odstraňuje množstvo výhovoriek.

Nie je možné presvedčiť telo, že voda nie je studená.

Nie je možné ignorovať stresovú reakciu.

Nie je možné predstierať komfort.

Zostáva len jedna otázka:

Dokážete zostať pokojní uprostred chaosu?

Práve preto Ice Mile neodhaľuje iba fyzickú pripravenosť.

Odhaľuje kvalitu regulácie nervového systému.

Čo sa deje počas dlhého pobytu v chlade

Po určitom čase sa objavuje ďalší zaujímavý jav.

Mozog začne šetriť energiu.

Pozornosť sa zužuje.

Myslenie sa zjednodušuje.

Objavuje sa tendencia riešiť len najdôležitejšie veci.

Niektorí plavci to opisujú ako zvláštny pokoj.

Iní ako hlboké sústredenie.

Práve v tomto období sa ukazuje, kto dokáže pracovať s vlastnou pozornosťou a kto sa nechá pohltiť nepríjemnými pocitmi.

Nie je to súťaž s chladom

Jednou z najväčších chýb je predstava, že Ice Mile je boj proti chladu.

Nie je.

Chlad vždy vyhrá.

Voda s teplotou 3 alebo 4 °C sa nezaujíma o motiváciu, ego ani odhodlanie.

Skutočná úloha je iná.

Naučiť sa fungovať v prostredí, ktoré nemožno kontrolovať.

A sústrediť sa na to, čo kontrolovať možno.

Dych.

Pozornosť.

Tempo.

Rozhodovanie.

Záver

Mnohí ľudia si myslia, že Ice Mile je test fyzickej odolnosti.

V skutočnosti je to predovšetkým test psychickej regulácie.

Najväčší protivník sa neskrýva vo vode.

Neskrýva sa ani v chlade.

Skrýva sa v našej reakcii na to, čo sa deje.

Práve preto má otužovanie takú hodnotu.

Neučí nás odstraňovať stres.

Učí nás zostať pokojní aj vtedy, keď sa stres objaví.

A možno práve to je najdôležitejšia lekcia, ktorú si človek môže z ľadovej vody odniesť.

Pretože pri Ice Mile nerozhoduje len sila tela.

Rozhoduje schopnosť udržať pozornosť tam, kde ju potrebujeme mať, keď všetko ostatné kričí opak.